Zlaté obdobie bigbendov – bratia Ray a Bob Eberle/y

Autor: Miroslav Nesrsta | 12.8.2020 o 17:08 | (upravené 30.8.2020 o 11:26) Karma článku: 3,85 | Prečítané:  250x

Obdobie WWII a tesne pred ním a po ňom je považované za „zlaté obdobie“ bigbendovej hudby. Tu chcem pripomenúť bratov z rodiny Eberle.  

Big Band (po našom teda "veľká kapela", ale doslovný preklad sa nepoužíva) je špecifický jazzový (konkrétne swingový) orchester. Zatiaľ čo v menších súboroch, ktoré hrajú napr. neworleanský dixieland, majú hráči možnosť improvizovať, bigbendy, ktoré sú veľkým orchestrom, hrajú podľa nôt. Tieto telesá mávajú spravidla svojho kapelníka. Väčšinou to nebýva len dirigent, ale inštrumentalista, ktorý ovšem taktiež diriguje - takými boli napr. trombonista Glenn Miller, klarinetista Benny Goodman či klavírista Count Basie.

V "zlatom období swingu", tj. 30. a 40. roky 20. storočia, boli bigbendy predovšetkým v Amerike, ale i v západnej Európe, veľmi obľúbené ako interpreti vtedajšej populárnej a tanečnej hudby. Väčšina skladieb bola čisto instrumentálna a vznikali i veľmi nápadité melodie. S úpadkom swingu (naznačeným hlavne príchodom rock´n´rollu, ktorý zobral tradičnému jazzu titul "modernej hudby") ale bigbendy nezanikli, len sa zmenila ich úloha: väčšinou sprevádzali veľké hviezdy spevu, ako bol trebárs Frank Sinatra. Keďže je ale jazz v USA obľúbený vlastne stále, veľa bigbendov existuje naďalej a hranie v nich či ich riadenie býva aj akousi rodinnou tradíciou.

Obsadenie: nie je celkom jasne špecifikované. Uvádza sa, že základný bigbend má typicky (spevákov nerátajúc): 5x trúbka, 5x saxofón (alebo klarinet a 4 saxofóny) , 4x trombón, ďalej potom klavír, kontrabas, bicie a gitara. Väčšie bigbendy majú aj sláčikovú sekciu.

Na rozdiel od dnešných pomerov muzicírovania napr. pomocou len syntezátora s gitarou, u bigbendového orchestra s jeho typickou zostavou, uvedenou vyššie, si dokážeme ľahko predstaviť ako nákladná bola jeho prevádzka. Vieme si takto súčasne predstaviť úžasné úsilie lídra takéhoto telesa zarobiť na to.

V rokoch 1935 až 1945, bola éra swingujúcich bigbendov na vrchole. V uvedenom „zlatom období“ sú snáď najviac známe orchestre Glenna Millera (GMO) a Jimmy Dorseyho (JDO), ktoré sa niekedy aj stretli na jednej scéne „v súboji najslávnejších“. A tu sa stretávame s účinkovaním bratov Ray Eberle a Bob Eberly paralelne v orchestroch GMO a JDO.

Obdobne sa tu stretávame so slávnymi sestrami Marion a Betty Hutton.

Bratia Robert a Ray Eberle, rodáci z Hoosick Falls (dedina blízko New Yorku), pochádzali z rodiny, kde otec bol miestny policajt a krčmár (majiteľ taverny).
V r. 1934, vo veku 18 rokov, Bob Eberle s povzbudením od svojich rodičov, sa rozhodol vyskúšať účinkovanie v rádiu v programe “Town Hall Tonight”. Bob vycestoval do sídla vysielania a bol vybratý do súťaže. V marci 1935, Bob vyhral svoju prvú cenu - $50 a týždenné účinkovanie v divadle Roxy Theater v New Yorku.

Toto viedlo k dalším angažmá vrátane jednoho na plese Troy Policeman’s na plagáte s orchestrom Dorsey Brothers. Ich spevák, Bob Crosby, bol na odchode so zámerom zostaviť vlastný orchester. Spev Boba Eberlyho zaujal bratov Dorsey a najali si ho.

V krátkom čase nato, Jimmy a Tommy Dorsey sa rozdelili so zámerom vytvoriť separátne orchestre. Bob zostal pri Jimmovi a Tommy si najal ďalšiho nádejného speváka a to Franka Sinatru. Neskoršie Sinatra povedal že príčinou bolo, že zahájil vlastnú sólo kariéru pričom chcel byť lepší, ako Bob. Sinatra opísal Bobov spev ako „tak bohatý a čistý až ma to zvyklo vystrašiť”.

V r. 1938, Ray Eberle začal svoju umeleckú kariéru, keď sa iný hudobník v Dorseyho orchestri rozhodol vytvoriť svoj vlastný. Pýtal sa Boba Eberle či vie o hocikom inom, kto by vedel spievať tak dobre a štýlom, ako Bob. Bob doporučil brata Rayho a Ray bol najatý. Týmto novým bandleaderom bol Glenn Miller. Bratia Eberleovci sa stali veľmi populárnymi, a zaradili sa medzi štyroch top muzikantov, spolu s Frankom Sinatrom a Bing Crosbym.

Robert Eberly (1916-1981), bol starším z bratov (prijal umelecké meno Bob Eberly, aby nedošlo k nesprávnej výslovnosti mena vo vysielaní rádia, boli aj speváci Don & Phil Everly). Bob Eberly a Ray Eberle (1919-1979) nikdy netvorili profesionálnu dvojicu. Napriek tom však mohli mať radosť z fenomenálnych 133 zaznamenaných nahrávok (68 Bob, 65 Ray). Zaiste v „zlatom období“ na vrchole éry swingu ich hlasy boli v tomto období charakteristické. Najväčšie hity Boba – Amapola, Besame Mucho, Tangerine etc. – boli všetky z jeho účinkovania v orchestri Jimmy Dorseyho, zatiaľ čo hity Raya – Moonlight Cocktail, Over The Rainbow, Stairway To The Stars atď. – boli všetky s orchestrom Glenn Millera.

Ray Eberleho a nahrávky s ním som predstavil vo viacerých článkoch na mojom webe, hlavne v článku „Orchester Glenna Millera III - vo filmoch“.
Čaro Boba Eberly som v plnej kráse objavil až v tomto roku a zistil som, že za bratom Raym v ničom nezaostáva, niekedy aj naopak. Bob mal v orchestri JDO speváčku Helen O´Coonell ako partnerku v duete vo veľkom množstve nahrávok. Najviac sa mi zapáčila skladba práve v podaní uvedeného dua „Oh, look at me now“ na webe je na adrese youtube.com/watch?v=Wdu8L1e0IRc.
Na druhom mieste je u mňa skladba „Blue Champagne“ youtube.com/watch?v=g71xusyE7Ug , o ktorej prehlásil Glenn Miller že je „asi vôbec najkrajšia melódia tohto roku, vynikajúci je aj jej text“.

Na nahrávke „Oh, look at me now“ sú ukázaní obidvaja ako neskutočne pekní, zaujímaví a sympatickí ľudia. On mocný muž čo zdedil asi po otcovi – policajtovi. Ona s jej rozkošným „bosorčím“ noštekom, láskyplne sa k nemu vinúca, on sa hrdo búši v prsia, napínajúce jeho vestu. Gesto zhnusenia z predstavy nastoknutie prsteňa pred svadbou … .

Akí dvaja ohromne sympatickí Američania !

 

Zdroje: Wikipedia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?