Prostějov sa oplatí navštíviť II: pamiatky

Autor: Miroslav Nesrsta | 27.7.2017 o 18:27 | (upravené 27.7.2017 o 19:18) Karma článku: 1,86 | Prečítané:  245x

Od r. 1990 je rozhodnutím Juhomoravského KNV centrum Prostějova vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu.

Toto je pokračovanie článku „Prostějov sa oplatí navštíviť“, v ktorom je rozprávanie o historickom a hospodárskom vývoji mesta.
Prvkami pamiatkovej zóny je 8 objektov: Sokolovna,  Nová radnice, Židovský dům I, Činžovní dům, Židovský dům II, Klenák so znakom Pernštejnov, Základní škola Masarykova, Společenský dům Národní dům.

Prezentácia  týchto objektov je na webe na adrese pamatkovy_katalog_prostejov

Tu je prezentácia štyroch najatraktívnejších objektov.
Pohľad na objekt sa otvorí po kliknutí na názov odstavca.
 

Nová radnice

Veľká secesná stavba z rokov 1911 - 14 zaujala miesto po niekdajšom prostějovskom mestskom pivovare (po r. 1800 kasárne). Výrazne prevýšená budova dominuje hlavnému námestiu.
Plány postaviť "Novou radnici", ktorá je teraz dominantou námestia T. G. Masaryka, vznikli v rokoch 1909 – 1911. Ich autorom bol profesor techniky z Brna, Karel Hugo Kepka. Stavba bola dokončená r. 1914. Celá stavba vznikla rozhodnutím mestského zastupiteľstva za prispenia predovšetkým prostějovských staviteľov Rudolfa Konečného a Josefa Nedělníka, sochaře Josefa Bernauera, autorom štukovej výzdoby je Vladimír Pleský a nábytok dodal Robert Kořalka.
Pri pohľade na radnicu zaujme jej riešenie s vežou, asymetricky stojacou vpravo od vstupu. Má výšku 66 m, medenú kopulu a jej súčasťou je orloj. Veža pôvodne mala stáť v strede, dôvodom je, že pre stavbou radnice boli vykúpené len dva domy a ich pozemky. Bola postavená veža a ľavé krídlo. Pravé krídlo se dostavať už nepodarilo, tretí dom, kde krídlo malo stáť, se vykúpiť nepodarilo.
Okolo hlavného schodištia je vidieť bohatá dekorácia, rovnako tak v reprezentačných miestnostiach na prvom a druhom poschodí. Steny sú väčšinou obložené drevom, torgamentom či umelým mramorom a krby sú zhotovené z kararského mramoru. Pri vstupnej strane radnice sú umiestnené pamätné dosky venované Edmundovi Husserlovi a Matějovi Rejskovi.


Základní škola Masarykova

Pri príležitosti významného jubilea panovania císára Františka Josefa I. v roku 1908 sa prostějovský magistrát rozhodol zariadiť v réžii mesta stavbu nového školského ústavu, ktorý mal vtedy názov Jubilejní škola, na oslavu 60 ročného panovania Jeho veličenstva císára a kráľa Františka Jozefa I. Základné pôdorysné náčrty vypracoval mestský staviteľ Josef Vaculík, návrh vonkajšej úpravy je dielom brnenského architekta Karla Hugo Kepky. Staväť sa začalo v  októbri 1910.
Budova školy je štýlovo nejednotná. Pôsobí dojmom centrálnej časti obklopenej dvoma krídlami. Všetky tri časti sú zakončené trojuhoníkovými štítmi, zdobenými plastikami detských postáv. Kepkova zdobená vonkajšia fasáda je zrkadlovo symetrická. Využíva opakujúcich sa motívov a je opticky členená rôznofarebnými plochami.
Priečelie je vertikálne členené systémom lezén (osobitne riešený segment priečelia), medzi ktorými sa nachádzujú plasticky zdobené okná. Autorom prevážnej časti vonkajšej sochárskej a štukatérskej výzdoby je Vladimír Pleský. Na bočných krídlach se nachádzajú farebné keramické mozaiky navrhnuté Ferdinandom Herčíkom.


Společenský dům Národní dům

Počiatkom 20. storočia vznikla budova Národního domu, klenotu českej moderny a secesie, ktorý bol zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky Českej republiky.
Budova bola postavená v rokoch 1905 – 1907 podľa plánov architekta Jana Kotěry. Na výzdobe se podieľali poprední českí umelci, maliar Jan Preisler, sochár Stanislav Sucharda či maliar František Kysela, hlavným dodávateľom osvetlenia bola prostějovská spoločnosť Vulkania. V čase nacistickej okupácie boli secesné prvky výzdoby takmer zničené, nákladnej rekonštrukcie sa Národní dům dočkal nedávno k 100. výročiu svojho otvorenia. Divadelný trakt Národního domu je priečnou reštauračnou budovou prepojený so spolkovou časťou, v kterej je kaviareň, prednášková sála, červený, modrý a zelený salónik a spolkové miestnosti speváckych zborov Orlice a Vlastimila.


Sokolovna

Budova prostějovskej sokolovne ve Fügnerovej ulici vznikla v rokoch 1907 až 1908. Bola postavená v secesnom slohu podľa projektu pražského staviteľa Otakara Pokorného. Patrí medzi stavebné skvosty mesta. Dnes patrí TJ Sokol I. Prostějov. Priestory využívajú cvičenci, volejbalistky a ligový boxeri. V malom salónku zasa bývají predstavenia bábkového divadla. V pivničných priestoroch sa nachádza reštaurácia a u sokolovny sú volejbalové kurty.

 

Židovská komunita a cintorín

Prostějovskú Židovskou obec založili židia vyhnaní z Olomouca v druhej polovine 15. storočia. V tom čase to bola druhá najpočetnejšia židovská komunita na Morave. Títo tu postupne skupujú pozemky a domy, tvorí sa židovské ghetto. Vďaka židovskej obci se Prostějov stáva významným obchodným a priemyselným centrom.
Najstarší židovský cintorín je datovaný do 15. storočia a najstarší náhrobný kameň do roku 1654. Počas tridsaťročnej vojny (1618–1648) sa populácia židovskej obce znížila z 600 členov na 500. Prvá synagóga bola postavená roku 1676 a druhá "Nová synagoga" 1836. Nemecká židovská škola bola založená v r. 1782. V r. 1713 v meste žilo 1398 židov.
Prostějovskí židia hrali významnú roľu i v moravskom textilnom priemysle. Najznámejší z židovských tovární bola vôbec prvá konfekcia Mayera a Isaka Jaquese Mandla. Z ďalších podnikateľov boli významní výrobcovia konfekcie: Berger, Pollak, bratia Grünwaldovi, Seliger a Ruhdorfer, Weiss a ďalší. Najväčším židovským továrnikom v konfekcii sa stal od dvadsiatych rokov 20. storočia Gustav Sborowitz.

V Prostějove sídlila i židovská náboženská obec, ktorá sa roku 1884 oddelila od židovskej politickej obce. Židia mali už v r. 1522 svoju školu, v 19. storočí posielali svoje deti prevážne do nemeckých škôl. Od r. 1897 bol Prostějov sídlom Zväzu rabínov Moravy a Sliezska.
Prostějovskí Židia pracovali kultúrne v desiatkach rôznych spolkov, prevážne nemeckých. V r. 1914 vlastnili židia 160 domov mimo ghetta. Po r. 1918 sa židia združovali v spolkoch: Židovská mládež, Židovská tělovýchova, Židovská sociální péče a populární ŽSK Makkabi s fotbalovým ihriskom u Hloučely. Za prvej republiky stáli v čele židovskej náboženskej obce rabín dr. Leopold Goldschmied a dr. Schön.
V júni a júli r. 1942 bolo z Prostějova transportovaných cez 1600 židov. Transporty smerovali do Terezína, odkiaľ potom boli posielané najmä do likvidačného tábora v Osvietimi. Tam zahynulo cez pol druhého tisíca prostějovských židov. Pamiatku obetí rasovej perzekúcie dodnes pripomína 1370 mien vytesaných na žulovej doske v obradnej sieni židovského cintorína.

V súčasnosti vyvstali snahy o spätnú identifikáciu cintorína vrátane symbolickej úpravy jeho lokality s ohraničením a umiestnením pamätníka. V rámci možností sa vyhľadal osud artefaktov z cintorína zlikvidovaného po odsune prostějovských židov do koncentračného tábora.
Pred časom zahájil filantrop z USA pátranie po náhrobkoch z židovského cintorína v Prostějově, ktorý bol zlikvidovaný počas WWII. Po 70 rokoch tak ožívajú osudy tunajších Židov a vyšlo tiež najavo, že desiatky náhrobných kameňov skončili ako dlažba na dvore či v múroch pivníc.
Správa o prostějovských náhrobkoch  vďaka agentúre obletela svet, uvádza sa v článku
Zpráva o drozdovickém nálezu, ktorú uverejnila americká tlačová agentúra AP.
Majiteľka domu v mestskej časti Drozdovice len matne tuší, jak sa asi 50 židovských náhrobkov dostala až na jej dvor. „ ... keď sa židovský cintorín rušil a tiež neskoršie po vojne sa náhrobky predávali. Myslím, že se k nim dostal dedo alebo pradedo. ... “.
Koordinátorom tejto aktivity je bývalý predseda Židovské obce v Prahe Tomáš Jelínek.
„Celý projekt inicioval v roku 2013 filantrop Louis Kestenbaum z USA, keď na mieste starého židovského cintorína v Prostějově inštaloval repliku náhrobku rabína Jehošui Horowitze. Naším hlavným cieľom je vysvetliť širokej verejnosti históriu miesta a okolnosti jeho zničenia v roku 1943. V čase holokaustu se i cintorín stal obeťou vtedajšej antisemitskej politiky,“ vysvetľuje Jelínek.

 

Zdroje:

v texte článku
Wikipredia

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Úrad vlády ukázal, za čo dal Kaliňákovi miliónové pokuty

Pokuty za vyše 4,8 milióna eur pre ministerstvo vnútra sú za diskriminačné podmienky tendrov na informačné systémy. Ministerstvo o nich klamalo.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.


Už ste čítali?