Prostějov sa oplatí navštíviť

Autor: Miroslav Nesrsta | 26.7.2017 o 10:23 | (upravené 26.7.2017 o 10:53) Karma článku: 1,75 | Prečítané:  300x

Mesto v samom strede Moravy so zachovalou historickou časťou, kde možno obdivovať  históriu, priestranstvá a architektúru, ktorá sa  zachovala pre prítomnosť.

Mesto leží na trase dialnice Brno - Ostrava. Nie je na hlavnej železničnej trase, do Prostějova sa ide z Olomouca jednokoľajnou traťou č. 301, ktorá končí v Nezamysliciach, tranzitnom bode na hlavnej železničnej trati Přerov - Brno.

Pre centrálnu polohu Prostějova stretávam sa tam s mojím príbuzenstvom v lete. Máme to približne rovnako ďaleko z Prahy i z Liptovského Mikuláša, nie ďaleko je to z Brna a z Ostravy.  Moja tohtoročná cesta bola veľmi príjemným zážitkom, keď spoločnosť LEO Express  používa na trase Košice  Olomouc  Praha hypermodernú vlakovú súpravu z výroby od švajčiarskej firmy Stadler (firma má web stadlerrail.com). Vlak vyzerá tak trocha ako súprava s električkou vpredu a 4 ťahanými vozmi za ňou. V ČR vyrába podobné súpravy Vagónka Ostrava, v dvojposchodovom prevedení.

Mal som možnosť prespať v Prostějove u príbuzných a odísť domov až druhý deň poobede a tak bolo možné aj navštíviť a pozrieť si historické centrum Prostějova. V informačnom centre  mesta poskytli dobré materiály vrátane adresy webovej lokality mesta. Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.    

Prezentácia mesta je na webe prostejov.eu.

V sekcii /volny-cas/o-meste/historie/ je prehľad historických udalostí

1. Počiatky mesta, stredovek: od r. 1365 je už Prostějov evidovaný ako malé mesto.
1430  mesto ničené vpádom husitov
1431  mesto vyplienené vojskami Albrechta Rakúskeho

2. Ranný novovek
Plumlovské panstvo s mestom Prostějovom patrilo dvom významným rodom: v období 1495 - 1599 pánom z Pernštejna a 1599 - 1848 kniežaciemu rodu Lichtenštejnov. Obnova mesta  po tridsaťročnej vojne postupovala veľmi pomaly. K novému oživeniu dochádza v 18. storočí (židovský obchod, zakladanie klášterov, umelecká činnosť atď.).

3. Od osvietenstva po dobu zakladateľov
Vtedajšie reformy sa prejavili v oblasti zdravotníctva, školstva, náboženstva, v správe mesta. Základy k modernému životu mesta však položila až doba zakladateľov (gründerov). Vďaka  židovskej obci se Prostějov stáva významným obchodným a priemyselným strediskom. V odbore textilnej konfekcie, vo veľkom produkovanej od 40. rokov 19. storočia, získal na konci storočia výsadné postavenie v celom Rakúsko-Uhorsku (tretinovým podielom). Podľa výsledkov sčítania obyvateľov v rokoch 1872 a 1890 bol Prostějov tretím najväčším mestom na Morave po Brne a Jihlave. V 60. a 70. rokoch 19. storočia vzniká rad kultúrnych a športových spolkov.
1869    začiatok likvidácie  mestských hradieb
1870    železničné spojenie Nezamyslice - Prostějov - Olomouc

4. Rozhranie storočí
Doba všestranného rozvoja, intenzívneho najmä v kultúrnej oblasti.
1898    elektrifikácia mesta
1906 – 1907    stavba Národního domu

5. Od prvej československej republiky po súčasnosť
Po roku 1918 pokračoval hospodársky i kultúrny rozvoj mesta. Neskôr bol ochromený nacistickou okupáciou a komunistickou totalitnou vládou. Ku „stavbám socializmu" patrí veniec panelových sídlisk na okrajoch mesta, rozsiahle demolície v jeho historickom jadre a obchodný dom v strede námestia.
1989 - 1990     návrat k demokratickej samospráve.
1939 – 1945    následky 2. svetovej vojny: asi 1430 mŕtvych (z toho 1300 židov), začiatok likvidácie židovskej obce.

V sekcii /volny-cas/o-meste/historie je rozprávanie o
priemysle mesta od 13. storočia do r. 1989

Prostějov sa od polovice 13. storočia rozvinul v trhovú dedinu, která zaujímala výrazné postavenie medzi sídlami obdobného charakteru na strednej Morave. V tomto čase prichádzajú do Prostějova nemeckí osadníci a ten sa postupne stává strediskom remeselnej výroby. Dedina Prostějov sa do konca 14. storočia rozrástla až na mesto a 27.3. 1390 bol Prostějov fakticky povýšený na mesto tým, že mu bola udelená výsada usporiadúvania výročného trhu.V meste pôsobili remeselníci textilných profesií - súkeníci a tkáči, pekári, boli tu stánky s mäsom, dva mlyny, dvoje kúpele, v meste se tiež varilo pivo.
Po r. 1454 do Prostějova prichádzajú židia, ktorí boli vyhnaní z Olomouca. Títo tu postupne skupujú pozemky a domy, tvorí sa židovské ghetto.
Doba hospodárskeho, stavebného a kulturného rozmachu Prostějova nastáva koncom 15. storočia. Najväčší rast zaznamenali odvetvia späté bezprostredne s pestovaním kvalitných obilovín na pozemkoch v okolí mesta, sladovníctvo a pivovarníctvo.
Tieto výrobné činnosti mali vyhradené mešťania, ktorí vlastnili výsadné domy na námestí a tvorili najbohatšiu zložku obyvateľstva.
Ďalším výnosným výrobným odvetvím, závislým na obilnej produkcii, bolo pálenie ražnej pálenky. Rýchlo sa rozvíjali remeslá, ktoré sa od 70. rokov 15. storočia združovali v cechy. Nejvýznamnejším remeselným odvetvím zostávalo textilné odvetvie, táto výroba sa tiež exportovala. Rozvíjali sa i ďalšie remeslá, ako krajčírstvo a kožušníctvo, diferencovali sa odvetvia kovospracúvajúce a ďalšie. Počet mestských remesiel sa postupne rozrástol v 16. storočí na takmer 80 odborov.
Prostějov prešiel do rúk bohatého a mocného rodu Pernštejnov a za viac ako sto rokov v ich majetku dostal od  neho väčšinu svojich hospodárskych výsad, ktoré vytvárali základ prosperity. Rastúce bohatstvo Prostějova sprevádzala jeho velkorysá výstavba.
Od konca 16. storočia začala hospodárská stagnácia, a to hlavne vinou zlého gazdovania Vratislava z Pernštejna, a potom ďalšieho majiteľa Karla z Lichtenštejna. Skazu dovŕšila tridsaťročná vojna, v ktorej bolo mesto rozbúrané a vypálené. Rozvratu cechov za tridsaťročnej vojny využili židovskí obchodníci k ovládnutiu textilného, odevného a kožušníckeho obchodu. To zostrovalo ich konflikt s mešťanmi. Tieto konflikty sa ťahalii cez sto rokov. Prostějov zažíval veľmi hlbokú krízu, ktorú ešte podtrhol v roku 1697 obrovský požiar.
V 18. století žilo mesto opäť pokojným životom Úrodné poľnohospodársk zázemie určovalo tiež výrobu v meste, ktorej stále dominovali odvetvia spracúvajúce poľnohospodársku produkciu, tj. sladovníctvo, pivovarníctvo, liehovarníctvo a v prvej polovici 19. storočia tiež krátky čas cukrovarníctvo. Rozvíjalo se tkáčstvo.
V r. 1800 bol postavený nový meštiasky pivovar, který patril produkciou piva na počiatku 19. storočia ku štyrom najväčším na Morave. V 80. rokoch začal rozvoj páleníctva, v prvých desaťročiach 19. storočia dosiahol Prostějov v tomto odbore prvenstvo na Morave.
V Prostějovskej textilnej výrobe vystriedali tradičné vedúce postavenie súkeníkov v druhej polovici 17. storočia tkáči. Posledné oživenie súkeníctva priniesol v 1. tretine 19. storočia vznik manufaktúry, postupně však tkáčstvo upadalo.

Prelom 60. a 70. rokovlet môžme považovať za začiatok novej etapy vo vývoji Prostějova. Do obzoru podnikateľov sa dostala výroba občianskych odevov. Boli zakladané prvé firmy, a to hlavne židovskými podnikateľmi. Nezostalo však len u odevnej výroby, postupne rástli sladovne, pivovary, parné mlyny, prosperovali bitúnky, mydliarne, pálenice a vznikla i výroba obuvi, ktorá bola doplnená v 80. rokoch rozmachom závodov na výrobu poľnohospodárskych strojov. Hlavné miesto zaujala výroba odevov. Na konci 19. storočia sa Prostějov podieľal tretinou odevnej výroby na celkovej produkcii v Rakúsku-Uhorsku. V tomto čase miestne podniky exportovali na Balkán, do severnej Afriky, Austrálie, Severnejí Ameriky, Južnej Ameriky a Francúzska.
Na prelome storočia sa začal rýchlo rozvíjať obuvnicky a kožuspracúvajúci priemysel. Značný význam mal i kovospracúvajúci priemysel, najmä závody na výrobu poľnohospodárskych strojov F. Wichterleho (1878) a J. a F. Kovaříků (1894). Výrobou umeleckých predmetov sa stala známou firma Vulkania. Najväčší význam z odvetvia potravinárského priemyslu malo v Prostějove sladovníctvo a výroba liehovin, darilo se i niekoľkým pivovarom.
Dôležitým predpokladom rastu priemyslu v meste bola väzba Prostějova na širšie hanácke poľnohospodárske zázemie, ale predovšetkým schopnosť udržať si výhodné spojenie s okolitými mestami a priemyselnými centrami Moravy. To súviselo s vybudovaním železničnej stanice, ktorá zahájila prevádzku 1. júla 1870 na odbočke Moravsko-sliezskej severnej dráhy v smere Brno - Nezamyslice - Prostějov - Olomouc - Šternberk. Od 1. spetembra 1889 fungovala tzv. Moravská západní dráha, ktorá spojila Prostějov s Třebovicami.

Do 1. světovej vojny sa zformovala štruktúra priemyselnej výroby, ktorá charakterizuje Prostějov doteraz. Po krátkom období povojnovej stagnácie sa mesto v období prvej republiky ďalej úspešne rozvíjalo. V období 2. svetovej vojny bolo hospodářstvo prevedené na vojnovú výrobu.
V r. 1945 bolo v Prostějove 175 konfekčných podnikov a živností. Počiatkom roku 1946 bol závod Wichterle a Kovářík začlenený do národného podniku Agrostroj, ktorý se sústredil na výrobu mláťačiek, a z neho neskoršie vznikol Agrozet s.p. Závod vyrábal poľnohospodárske stroje a náradie, V tom čase sa roztrieštená výroba odevov koncentrovala v n.p. Oděvní průmysl a postupne došlo k vytvoreniu najväčšieho konfekčného podniku v ČSR.
Znárodnením a ďalším vývojom po r. 1948 sa podstatne znižoval počet malých závodov a prevádzkární, vytvárali sa  väčšie celky.

Zlúčením niekoľkých menších prevádzkární výrobcov kožené galantérie a obuvi bol v roku 1949 vytvorený n.p. Gala.
Pôsobili tu však i ďalšie závody ako Minerva s.p. Boskovice závod Prostějov - výroba strojov a zariadení pro textilný priemysel, Obchodné sladovne s.p. a prostějovský pivovar. Najstaršiu tradíciu z prostějovských závodov má Starorežná Prostějov. Vitana vyrábala kávoviny a rad sušených a konzervovaných jedál, neskoršie sortiment múčnych polotovarov, predvarených a instantných výrobkov. Združením 27 pekární a troch cukrárenskzch prevádzok vznikli Jihomoravské pekárny. Stavebné organizácie v Prostějove zastupovali Dopravní stavby, Pozemní stavby.
Z výrobných družstiev je najväčšie Výrobní družstvo invalidů Cíl, ktoré vyrába dodnes najmä odevy. Bola modernizovaná vlaková osobná i nákladná doprava, ktoré využívajú prostějovské priemyselné podniky. Po r. 1948 nahradila skupinu malých dopravcov ČSAD s.p. V Prostějove pôsobilo a vyvíjalo sa ešte ďalšie veľké množstvo závodov a podnikov všetkých odborov národného hospodárstva.


Výroba áut

Od 1878 bol podnik Wikov známy svojimi poľnohoporárskymi strojmi pod názvom Wichterle-Prochazka. V r. 1918 bol názov bol zmenený na strojárenské závody Wichterle-Kovařík, čo bolo skrátené na Wikov. Podnik mal cez 2000 zamestnancov a vyrábali mláťačky, pluhy, vyorávacie stroje, pojazdné parné stroje, stroje a generátory. Od r. 1922  zaviedli aj výrobu automobilov, ktorá mala skôr zákazkový individuálny charakter.
Jedný z ich prvých modelov áut bol 7/28 , vyrábaný 1925-1932.  Bol poháňaný 4-válcovým motom s výkonom 28 k.s.  V r. 1926 Wikov prišiel s modelom 1500 Sport, poháňaným 4- válcovým motorom 40 k.s.  Boľ ľahký a rýchly, vo vtedajších športových  pretekoch sa však nepresadil.
Ďalšími modelmi boli 35 (1930-32), 40 (1933-37) a Baby (1934). 35 mal skladaciu strechu a užšiu kapotu motora. Štvorvalcový motor bol zväčený na 1740 ccm.
Najlepšie vyzerajúcim (aj predávaným) autom Wikov bol model 40. Rovnaký motor bol zväčšený na 1940 ccm a dával 40 k.s. Elegantný dizajn zachytil gracióznosť oveľa výkonnejších a drahších automobilov.
Model Baby bol prepadákom, v kategórii „ľudových” automobilov sa nepresadil, vyrobilo sa len 8 kusov.
Od r. 1937 sa Wikov obmedzil len na výrobu nákladných automobilov a výrobu pre farmárov, V súčasnosti vyrába najmä svetoznáme prevodové mechanizmy.a veterné turbíny


Cisárska cesta
Rzprávanie o tejto téme je na web adrese http://vyskovsky.denik.cz/publicistika/silnice-vedouci-z-brna-do-olomouce20080523.html
Rozvoj dopravy súvisiaci so vzrastom obchodu si vynútil budovanie prvých umelých ciest. Jednou z prvých erárnych, či cisárskych, ciest bola cesta z Brna do Olomouca. Jej výstavbu nariadil cisár Karel VI., ktorý chcel vybudovať cestné spojenie mezi Viedňou, Brnom a Olomoucou a ďalej až do Poľska.
Cesta bola tak dobre urobená, že sa jej úseky využívajú dodnes v rámci cestnej siete ČR. Na jej trase bola šnúra zájazdných hostincov, kde bolo možné servisovať kone pre cestovné koče. Jeden z týchto hostincov sa zachoval v Prostějove a dnes poskytuje atraktívne prostredie pre pohostinnosť.  


Zdroje:
sú uvedené v článku

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala. Mandát premiéra do Salzburgu ministri nakoniec odsúhlasili na diaľku, Fico neprišiel na ohlásenú tlačovú besedu.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.


Už ste čítali?