Prostějov sa oplatí navštíviť

Autor: Miroslav Nesrsta | 26.7.2017 o 10:23 | (upravené 26.7.2017 o 10:53) Karma článku: 2,34 | Prečítané:  335x

Mesto v samom strede Moravy so zachovalou historickou časťou, kde možno obdivovať  históriu, priestranstvá a architektúru, ktorá sa  zachovala pre prítomnosť.

Mesto leží na trase dialnice Brno - Ostrava. Nie je na hlavnej železničnej trase, do Prostějova sa ide z Olomouca jednokoľajnou traťou č. 301, ktorá končí v Nezamysliciach, tranzitnom bode na hlavnej železničnej trati Přerov - Brno.

Pre centrálnu polohu Prostějova stretávam sa tam s mojím príbuzenstvom v lete. Máme to približne rovnako ďaleko z Prahy i z Liptovského Mikuláša, nie ďaleko je to z Brna a z Ostravy.  Moja tohtoročná cesta bola veľmi príjemným zážitkom, keď spoločnosť LEO Express  používa na trase Košice  Olomouc  Praha hypermodernú vlakovú súpravu z výroby od švajčiarskej firmy Stadler (firma má web stadlerrail.com). Vlak vyzerá tak trocha ako súprava s električkou vpredu a 4 ťahanými vozmi za ňou. V ČR vyrába podobné súpravy Vagónka Ostrava, v dvojposchodovom prevedení.

Mal som možnosť prespať v Prostějove u príbuzných a odísť domov až druhý deň poobede a tak bolo možné aj navštíviť a pozrieť si historické centrum Prostějova. V informačnom centre  mesta poskytli dobré materiály vrátane adresy webovej lokality mesta. Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.    

Prezentácia mesta je na webe prostejov.eu.

V sekcii /volny-cas/o-meste/historie/ je prehľad historických udalostí

1. Počiatky mesta, stredovek: od r. 1365 je už Prostějov evidovaný ako malé mesto.
1430  mesto ničené vpádom husitov
1431  mesto vyplienené vojskami Albrechta Rakúskeho

2. Ranný novovek
Plumlovské panstvo s mestom Prostějovom patrilo dvom významným rodom: v období 1495 - 1599 pánom z Pernštejna a 1599 - 1848 kniežaciemu rodu Lichtenštejnov. Obnova mesta  po tridsaťročnej vojne postupovala veľmi pomaly. K novému oživeniu dochádza v 18. storočí (židovský obchod, zakladanie klášterov, umelecká činnosť atď.).

3. Od osvietenstva po dobu zakladateľov
Vtedajšie reformy sa prejavili v oblasti zdravotníctva, školstva, náboženstva, v správe mesta. Základy k modernému životu mesta však položila až doba zakladateľov (gründerov). Vďaka  židovskej obci se Prostějov stáva významným obchodným a priemyselným strediskom. V odbore textilnej konfekcie, vo veľkom produkovanej od 40. rokov 19. storočia, získal na konci storočia výsadné postavenie v celom Rakúsko-Uhorsku (tretinovým podielom). Podľa výsledkov sčítania obyvateľov v rokoch 1872 a 1890 bol Prostějov tretím najväčším mestom na Morave po Brne a Jihlave. V 60. a 70. rokoch 19. storočia vzniká rad kultúrnych a športových spolkov.
1869    začiatok likvidácie  mestských hradieb
1870    železničné spojenie Nezamyslice - Prostějov - Olomouc

4. Rozhranie storočí
Doba všestranného rozvoja, intenzívneho najmä v kultúrnej oblasti.
1898    elektrifikácia mesta
1906 – 1907    stavba Národního domu

5. Od prvej československej republiky po súčasnosť
Po roku 1918 pokračoval hospodársky i kultúrny rozvoj mesta. Neskôr bol ochromený nacistickou okupáciou a komunistickou totalitnou vládou. Ku „stavbám socializmu" patrí veniec panelových sídlisk na okrajoch mesta, rozsiahle demolície v jeho historickom jadre a obchodný dom v strede námestia.
1989 - 1990     návrat k demokratickej samospráve.
1939 – 1945    následky 2. svetovej vojny: asi 1430 mŕtvych (z toho 1300 židov), začiatok likvidácie židovskej obce.

V sekcii /volny-cas/o-meste/historie je rozprávanie o
priemysle mesta od 13. storočia do r. 1989

Prostějov sa od polovice 13. storočia rozvinul v trhovú dedinu, která zaujímala výrazné postavenie medzi sídlami obdobného charakteru na strednej Morave. V tomto čase prichádzajú do Prostějova nemeckí osadníci a ten sa postupne stává strediskom remeselnej výroby. Dedina Prostějov sa do konca 14. storočia rozrástla až na mesto a 27.3. 1390 bol Prostějov fakticky povýšený na mesto tým, že mu bola udelená výsada usporiadúvania výročného trhu.V meste pôsobili remeselníci textilných profesií - súkeníci a tkáči, pekári, boli tu stánky s mäsom, dva mlyny, dvoje kúpele, v meste se tiež varilo pivo.
Po r. 1454 do Prostějova prichádzajú židia, ktorí boli vyhnaní z Olomouca. Títo tu postupne skupujú pozemky a domy, tvorí sa židovské ghetto.
Doba hospodárskeho, stavebného a kulturného rozmachu Prostějova nastáva koncom 15. storočia. Najväčší rast zaznamenali odvetvia späté bezprostredne s pestovaním kvalitných obilovín na pozemkoch v okolí mesta, sladovníctvo a pivovarníctvo.
Tieto výrobné činnosti mali vyhradené mešťania, ktorí vlastnili výsadné domy na námestí a tvorili najbohatšiu zložku obyvateľstva.
Ďalším výnosným výrobným odvetvím, závislým na obilnej produkcii, bolo pálenie ražnej pálenky. Rýchlo sa rozvíjali remeslá, ktoré sa od 70. rokov 15. storočia združovali v cechy. Nejvýznamnejším remeselným odvetvím zostávalo textilné odvetvie, táto výroba sa tiež exportovala. Rozvíjali sa i ďalšie remeslá, ako krajčírstvo a kožušníctvo, diferencovali sa odvetvia kovospracúvajúce a ďalšie. Počet mestských remesiel sa postupne rozrástol v 16. storočí na takmer 80 odborov.
Prostějov prešiel do rúk bohatého a mocného rodu Pernštejnov a za viac ako sto rokov v ich majetku dostal od  neho väčšinu svojich hospodárskych výsad, ktoré vytvárali základ prosperity. Rastúce bohatstvo Prostějova sprevádzala jeho velkorysá výstavba.
Od konca 16. storočia začala hospodárská stagnácia, a to hlavne vinou zlého gazdovania Vratislava z Pernštejna, a potom ďalšieho majiteľa Karla z Lichtenštejna. Skazu dovŕšila tridsaťročná vojna, v ktorej bolo mesto rozbúrané a vypálené. Rozvratu cechov za tridsaťročnej vojny využili židovskí obchodníci k ovládnutiu textilného, odevného a kožušníckeho obchodu. To zostrovalo ich konflikt s mešťanmi. Tieto konflikty sa ťahalii cez sto rokov. Prostějov zažíval veľmi hlbokú krízu, ktorú ešte podtrhol v roku 1697 obrovský požiar.
V 18. století žilo mesto opäť pokojným životom Úrodné poľnohospodársk zázemie určovalo tiež výrobu v meste, ktorej stále dominovali odvetvia spracúvajúce poľnohospodársku produkciu, tj. sladovníctvo, pivovarníctvo, liehovarníctvo a v prvej polovici 19. storočia tiež krátky čas cukrovarníctvo. Rozvíjalo se tkáčstvo.
V r. 1800 bol postavený nový meštiasky pivovar, který patril produkciou piva na počiatku 19. storočia ku štyrom najväčším na Morave. V 80. rokoch začal rozvoj páleníctva, v prvých desaťročiach 19. storočia dosiahol Prostějov v tomto odbore prvenstvo na Morave.
V Prostějovskej textilnej výrobe vystriedali tradičné vedúce postavenie súkeníkov v druhej polovici 17. storočia tkáči. Posledné oživenie súkeníctva priniesol v 1. tretine 19. storočia vznik manufaktúry, postupně však tkáčstvo upadalo.

Prelom 60. a 70. rokovlet môžme považovať za začiatok novej etapy vo vývoji Prostějova. Do obzoru podnikateľov sa dostala výroba občianskych odevov. Boli zakladané prvé firmy, a to hlavne židovskými podnikateľmi. Nezostalo však len u odevnej výroby, postupne rástli sladovne, pivovary, parné mlyny, prosperovali bitúnky, mydliarne, pálenice a vznikla i výroba obuvi, ktorá bola doplnená v 80. rokoch rozmachom závodov na výrobu poľnohospodárskych strojov. Hlavné miesto zaujala výroba odevov. Na konci 19. storočia sa Prostějov podieľal tretinou odevnej výroby na celkovej produkcii v Rakúsku-Uhorsku. V tomto čase miestne podniky exportovali na Balkán, do severnej Afriky, Austrálie, Severnejí Ameriky, Južnej Ameriky a Francúzska.
Na prelome storočia sa začal rýchlo rozvíjať obuvnicky a kožuspracúvajúci priemysel. Značný význam mal i kovospracúvajúci priemysel, najmä závody na výrobu poľnohospodárskych strojov F. Wichterleho (1878) a J. a F. Kovaříků (1894). Výrobou umeleckých predmetov sa stala známou firma Vulkania. Najväčší význam z odvetvia potravinárského priemyslu malo v Prostějove sladovníctvo a výroba liehovin, darilo se i niekoľkým pivovarom.
Dôležitým predpokladom rastu priemyslu v meste bola väzba Prostějova na širšie hanácke poľnohospodárske zázemie, ale predovšetkým schopnosť udržať si výhodné spojenie s okolitými mestami a priemyselnými centrami Moravy. To súviselo s vybudovaním železničnej stanice, ktorá zahájila prevádzku 1. júla 1870 na odbočke Moravsko-sliezskej severnej dráhy v smere Brno - Nezamyslice - Prostějov - Olomouc - Šternberk. Od 1. spetembra 1889 fungovala tzv. Moravská západní dráha, ktorá spojila Prostějov s Třebovicami.

Do 1. světovej vojny sa zformovala štruktúra priemyselnej výroby, ktorá charakterizuje Prostějov doteraz. Po krátkom období povojnovej stagnácie sa mesto v období prvej republiky ďalej úspešne rozvíjalo. V období 2. svetovej vojny bolo hospodářstvo prevedené na vojnovú výrobu.
V r. 1945 bolo v Prostějove 175 konfekčných podnikov a živností. Počiatkom roku 1946 bol závod Wichterle a Kovářík začlenený do národného podniku Agrostroj, ktorý se sústredil na výrobu mláťačiek, a z neho neskoršie vznikol Agrozet s.p. Závod vyrábal poľnohospodárske stroje a náradie, V tom čase sa roztrieštená výroba odevov koncentrovala v n.p. Oděvní průmysl a postupne došlo k vytvoreniu najväčšieho konfekčného podniku v ČSR.
Znárodnením a ďalším vývojom po r. 1948 sa podstatne znižoval počet malých závodov a prevádzkární, vytvárali sa  väčšie celky.

Zlúčením niekoľkých menších prevádzkární výrobcov kožené galantérie a obuvi bol v roku 1949 vytvorený n.p. Gala.
Pôsobili tu však i ďalšie závody ako Minerva s.p. Boskovice závod Prostějov - výroba strojov a zariadení pro textilný priemysel, Obchodné sladovne s.p. a prostějovský pivovar. Najstaršiu tradíciu z prostějovských závodov má Starorežná Prostějov. Vitana vyrábala kávoviny a rad sušených a konzervovaných jedál, neskoršie sortiment múčnych polotovarov, predvarených a instantných výrobkov. Združením 27 pekární a troch cukrárenskzch prevádzok vznikli Jihomoravské pekárny. Stavebné organizácie v Prostějove zastupovali Dopravní stavby, Pozemní stavby.
Z výrobných družstiev je najväčšie Výrobní družstvo invalidů Cíl, ktoré vyrába dodnes najmä odevy. Bola modernizovaná vlaková osobná i nákladná doprava, ktoré využívajú prostějovské priemyselné podniky. Po r. 1948 nahradila skupinu malých dopravcov ČSAD s.p. V Prostějove pôsobilo a vyvíjalo sa ešte ďalšie veľké množstvo závodov a podnikov všetkých odborov národného hospodárstva.


Výroba áut

Od 1878 bol podnik Wikov známy svojimi poľnohoporárskymi strojmi pod názvom Wichterle-Prochazka. V r. 1918 bol názov bol zmenený na strojárenské závody Wichterle-Kovařík, čo bolo skrátené na Wikov. Podnik mal cez 2000 zamestnancov a vyrábali mláťačky, pluhy, vyorávacie stroje, pojazdné parné stroje, stroje a generátory. Od r. 1922  zaviedli aj výrobu automobilov, ktorá mala skôr zákazkový individuálny charakter.
Jedný z ich prvých modelov áut bol 7/28 , vyrábaný 1925-1932.  Bol poháňaný 4-válcovým motom s výkonom 28 k.s.  V r. 1926 Wikov prišiel s modelom 1500 Sport, poháňaným 4- válcovým motorom 40 k.s.  Boľ ľahký a rýchly, vo vtedajších športových  pretekoch sa však nepresadil.
Ďalšími modelmi boli 35 (1930-32), 40 (1933-37) a Baby (1934). 35 mal skladaciu strechu a užšiu kapotu motora. Štvorvalcový motor bol zväčený na 1740 ccm.
Najlepšie vyzerajúcim (aj predávaným) autom Wikov bol model 40. Rovnaký motor bol zväčšený na 1940 ccm a dával 40 k.s. Elegantný dizajn zachytil gracióznosť oveľa výkonnejších a drahších automobilov.
Model Baby bol prepadákom, v kategórii „ľudových” automobilov sa nepresadil, vyrobilo sa len 8 kusov.
Od r. 1937 sa Wikov obmedzil len na výrobu nákladných automobilov a výrobu pre farmárov, V súčasnosti vyrába najmä svetoznáme prevodové mechanizmy.a veterné turbíny


Cisárska cesta
Rzprávanie o tejto téme je na web adrese http://vyskovsky.denik.cz/publicistika/silnice-vedouci-z-brna-do-olomouce20080523.html
Rozvoj dopravy súvisiaci so vzrastom obchodu si vynútil budovanie prvých umelých ciest. Jednou z prvých erárnych, či cisárskych, ciest bola cesta z Brna do Olomouca. Jej výstavbu nariadil cisár Karel VI., ktorý chcel vybudovať cestné spojenie mezi Viedňou, Brnom a Olomoucou a ďalej až do Poľska.
Cesta bola tak dobre urobená, že sa jej úseky využívajú dodnes v rámci cestnej siete ČR. Na jej trase bola šnúra zájazdných hostincov, kde bolo možné servisovať kone pre cestovné koče. Jeden z týchto hostincov sa zachoval v Prostějove a dnes poskytuje atraktívne prostredie pre pohostinnosť.  


Zdroje:
sú uvedené v článku

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Úrad vlády ukázal, za čo dal Kaliňákovi miliónové pokuty

Pokuty za vyše 4,8 milióna eur pre ministerstvo vnútra sú za diskriminačné podmienky tendrov na informačné systémy. Ministerstvo o nich klamalo.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.


Už ste čítali?