Urobte Ameriku „great again“, aj v muzike

Autor: Miroslav Nesrsta | 19.2.2017 o 16:55 | (upravené 19.2.2017 o 17:12) Karma článku: 2,53 | Prečítané:  473x

V populárnej hudbe bola Amerika / USA najviac “great“ v období bigbendov na čele s orchestrom Glenna Millera. Tento orchester sa stal a zostáva, najpopulárnejším v celej ére bigbendov.

Američania volajú Glenna Millera "America's Musical Hero" s vyznaním lásky a obdivu "The Miller sound lives forever". GM má svoju hviezdu na chodníku slávy.
Orchester GM bol veľký, swingujúci, pôsobivý džezový orchester, ktorý však takmer nikdy nebol považovaný za Jazz band. Jeho produkcie boli stvorené ku tancu, a občas vyznievali trocha banálne, sentimentálne ... . No skutočným zámerom orchestra bolo swingovanie realizované precíznym, profesionálnym spôsobom, s veľkým množstvom otvorených plôch pre sólistov schopných predviesť svoj skutočný talent v oblasti džezu. Je to hudba Glenna Millera (GM), ktorú počuť takmer v každom americkom filme z obdobia 40-tych rokov.

Po GM prevzal štafetu slávy Elvis Presley, potom Beach Boys, v Anglicku Beatles. To bola hudba naďalej vysoko melodická a s vynikajúcimi textami. Počúvať však súčasnú produkciu v populárnej hudbe najmä českého a slovenského pôvodu je pre mňa s precitliveným hudobným sluchom často utrpením. Vďaka EÚ sme sa zbavili obťažovania fajčením v reštauráciách a na pracoviskách. Zostalo však obťažovanie počúvaním hudby, ktorú jednotlivec nemá rád, EÚ by mohla pomôcť spolu s potlačením príšernej kopy reklamy (tu by mal byť predovšetkým definovaný nízky limit hlasitosti v porovnaní s hlasitosťou normálneho programu RTV). Násilné počúvanie toho, čo nemáme radi, má aj ekonomické dôsledky pre spoločnosť, choroby často odrážajú nedobrý stav psychiky. Rozumiem, že pre tanec na parkete sály s akrobatickými prvkami je súčasná hudba žiadúca (skúste si však pustiť videoklip so swingujúcim obecenstvom z obdobia WWII a užasnete nad výkonmi tanečníkov v uniformách US Army, o černošských tanečníkoch ani nehovoriac). Inou vecou je hudba určená na počúvanie, vysielaná hlavne cez rádio.
Aký je tu rozdiel u súčasného stavu oproti bigbendovej hudbe, ktorá vyvoláva príjemný úsmev na perách poslucháčov a privádza nohy do mimovoľných swingových pohybov. V piesňach z éry bigbendov bola melódia a harmónia, text niečo hovoril. 

I'll never smile again . . . unless I smile at you ... ooo ... ooo," spievali "The Pied Pipers". Mladé páry sa tlačili okolo miesta orchestra aby upreto hľadeli na žiarivé červené ústa Jo Stratforda artikulujúce každú hlásku v päť zložkovej harmónii s ostatnými spevákmi. Bolo to miesto kde treba ísť. Tínedžeri aj tí nie až tak mladiství, sa hrnuli do Astor Roof, aby počúvali "bigbendy". Chlapci v identických "white dinner" sakách a hnedogaštanových viazankách; dievčatá v dlhých bielých šatách, s účesom identickým ako mala Betty Grable a purpurovo-orchideovo vyzerajúcich blúzkach, kúpených na Broadway za päťdesiat centov. Boli v extázi a kolísali sa, ako Tommy dvíhal svoju zlatú trúbku, klopkal s tlmidlom a vyrevoval svoje sólo pri "Marie".
"Marie . . . when dawn in breaking ... Marie . . . my poor heart's aching . . .", Jack Leonard šepkal do mikrofónu. Jeho fanúšikovia poznali každé jedno bezvýznamné slovo. Piesne boli vtedy jednoducho koncipované. Lyrika sa musela rýmovať, názov musel byť spomenutý prinajmenšom trikráť v 32 taktoch a, na rozdiel od piesní dneška, nebolo tu stopy po relevancii alebo protestu.

Bigbendový orchester je so svojím päťkami trúbok, saxofónov a trombónov, asistenciou vokálnej skupiny, prípadne aj huslovým segmentom, najbližšie symfonickému alebo filmovému orchestru a tým aj vážnej hudbe. Pre plné potešenie je nevyhnutná prítomnosť v sále s orchestrom, nie reprodukované nahrávky.
Hudba, ktorá zaujme, musí byť predovšetkým realizáciou unikátnej a vynikajúcej invencie. Bohužial, v záplave populárnej hudby ktoré sa na nás valí denodenne z médií je veľa toho, kde je nedostatok invencie nahrádzaný technickými a inými fintami. Všetky celosvetovo úspešné hity sú melodické a je to realizácia vynikajúceho hudobného nápadu. Som schopný akceptovať len melodickú hudbu, ináč to vnímam ako hluk. Ak niekto prezentuje textové rýmy namiesto spevu, je to snáď recitovanie, nie hudba. Interpretácia musí mať "šťavu", ktorú sú schopní dodať len rodilí interpreti, t.j. latino je super len v podaní Španielov, western-country len v podaní Američanov, blues len v podaní černochov. Slabý odvar tohto, čo ponúkajú stredo-európske skupiny, je často nuda až karikatúra. Súčasný spev v nahrávkach, nielen štýlu rap, je často nepríjemný až agresívny. Niektoré mužské hlasy znejú ako od kastráta. Hudobných motívov a segmentov textu nie je nekonečné množstvo a tak je čoraz ťažšie prísť s nejakým novým originálnym nápadom. Nekonečné opakovanie segmentu textu. Takmer celá pieseň v jednej oktáve. Citoslovce a preťahovanie hlások – ayay, uúu, íííí, nahrádzajú kvalitný text.
Nemyslím si, že hudba obdobia bigbendov sa môže páčiť iba seniorom. V komentároch pri videoklipoch na Youtube sa často vyznávajú aj dvadsaťroční z obdivu k tejto hudbe („žasnem nad krásou toho, čo mala rada moja stará mama ..., z počúvania súčasnej populárnej hudby sa mi robí zle ...“).
Častým prehrávaním by nám melódie mohli zovšednieť. treba si potešenie z počúvania šetriť. Zásadne nepoužívam výbery na CD, i ten najlepší žáner má okrem top šlágrov aj tie slabšie a to potom kazí dojem. Najkrajšie nahrávky vydávajú originál GM zvuk so sekciu saxofónov ťahanou klarinetom. Ktoré z vtedajších šlágrov najviac ľúbim (a s tým ich vtedajších interpretov) ? Tu sú dvaja reprezentanti:

Nearness of You (spieva Ray Eberle)

It's not the pale moon that excites me That thrills and delights me, oh no
It's just the nearness of you ...
When you're in my arms And I feel you so close to me
All my wildest dreams come true

I've Got a Gal In Kalamazoo (spieva Marion Hutton)

A, B, C, D, E, F, G, H, I got a gal (In Kalamazoo)
Don't want to boast but I know she's the toast of
(Kalamazoo, zoo, zoo, zoo, zoo, zoo)
Years have gone by (My my, how she grew)
I liked her looks when I carried her books in
(Kalamazoo zoo, zoo, zoo, zoo)
I'll make my bid for that freckle-faced kid I'm hurryin' to
(I'm goin' to Michigan to see the sweetest gal)
In Kalamazoo (Zoo, zoo, zoo, zoo, zoo) (Kalamazoo)

Časy rasovej diskriminácie v USA sú už dávno preč. No už aj počas éry bigbendov, všimnime si zloženie osobností prvého orchestra GM z rokov 1941, 1942. Hudobníci a speváci anglosaského pôvodu sú prevážne tmavovlasí „Angle“, samotný GM z rodiny pôvodom z Nemecka je tmavovlasý, zato však s ukážkovo krásnou nordickou lebkou. Účasť rasy pôvodu „Saxon“ potom zachraňuje adoptívna dcéra GM Marion Hutton. Tex Beneke bol asi „Latino“ pôvodu, na viacerých členoch orchestra vidno pôvod z Talianska a z Írska. Vo vokáli Modernaires nájdeme člena čo je asi originálny tmavý Ind. Ako ukážku úžasného černošského temperamentu angažuje GM v svojom filme dvojicu tanečníkov Nicholas Brothers.

My ako belošská časť obyvateľstva zeme, s neustále sa zmenšujúcim percentuálnym zastúpením, obdivujeme dobrú černošskú rovnako ako “latino“ hudbu. Toto však dokážu podať na patričnej úrovni len oní černosi a „latinos“, keď to hrajeme a spievame my bieli ľudia, je to vždy len slabé napodobňovanie originálu až karikatúra, nemôžem to počúvať. Aj keď českí speváci žánru western and country sú naozaj výborní, zasa len tu nie je dostihnuteľný temperament amerického kovboja, neobľubujem to rovnako.
Nepleťme sa černochom a „latino“ do ich rajónu. Mali by sme sa držať toho, v čom sme najlepší a to je ukážkovo práve hudba bigbendov. A z toho je zasa tvorba GM absolútnou špicou.

Úsilie o „great again“ Ameriku ospevuje takmer hymnická pieseň „People Like You and Me“  z filmu Orchestra Wives v podaní GM orchestra z r. 1942:

Say, get a load o' those guys, High in the skies, Wingin' to victory;
Up and at 'em in the fight for People like you and me!
Hey, get a load o' those gobs, Doin' their jobs, Keepin' the sea lanes free;
Just to make the future bright for People like you and me!
You must put your Yankee heart and soul In everything you do;
Keep 'em flyin', Keep 'em rollin', Uncle Sam'll see you through!
We'll have to roll up our sleeves, Tighten our belts, But through the dark we'll see
The lady with the liberty light for People like you and me

Čechom a Slovákom je bigbendová hudba rovnako veľmi blízka, čo dokazuje najmä tvorba v tejto oblasti v čase najväčšej slávy bigbendov.

V Prahe produkoval do r. 1960 orchester Karla Vlacha „český glennmillerovský zvuk“, tu sú ukážky

Star Dust (zvučka orchestra)
https://www.youtube.com/watch?v=-evQkT1BlI0
Když nám bývalo šestnáct (spieva Jiřina Salačová)
https://www.youtube.com/watch?v=33viWKIVW7o
Váš dům šel spát (spieva Rudolf Cortés)
https://www.youtube.com/watch?v=-5w_lOjQ0Wg

Na Slovensku v Bratislave pôsobili v tom čase niektoré orchestre populárne hudby, najznámejším interpretom piesní bol František Krištof Veselý. Ten svoje najznámejšie šlágre nahral i s českými orchestrami, napríklad R. A. Dvorského. V súčasnosti prezentuje mimoriadne úspešne túto „retro“ hudbu bratislavský orchester Bratioslava Hot Serenaders so spevákom M. Lasicom a vynikajúcim ženským i mužským vokálom, tu sú ukážky.

Do zajtra čakaj
https://www.youtube.com/watch?v=-WwywVQLQ4U
Haló dobrý večer slečna
https://www.youtube.com/watch?v=cXU31ewqSzY
Anča, Anča, Anča, Hana
https://www.youtube.com/watch?v=30lTmonH0gE
 

"Anča ty si švárna deva, každý len o tebe spieva
vrabce z toho radost majú, len o tebe čvirikajú ... " 

Tento komentár k výkonu BHS na webe hovorí za všetko: "Precise interpretation along with a first rate arrangement."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Úrad vlády ukázal, za čo dal Kaliňákovi miliónové pokuty

Pokuty za vyše 4,8 milióna eur pre ministerstvo vnútra sú za diskriminačné podmienky tendrov na informačné systémy. Ministerstvo o nich klamalo.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.


Už ste čítali?