V predchádzajúcom článku na tomto blogu [TU ] „Indivíduum verzus celok v nacistickom socializme" sú prezentované pojmy indivíduum, spoločnosť, liberalizmus, demokracia - v podaní tejto ideológie.
Po 150 rokoch panovania kapitalizmu s jeho honbou za ziskom sa došlo ku hranici. Na každý zisk už číhalo veľmi veľa poľovníkov. A každý tu stál vyzbrojený najmodernejšími strojmi a pomôckami. A keď jeden z nich uchytil zisk, ostatní zostali stáť sklamaní. A s nimi aj zamestnanci ich podnikov. Ich rodiny nemali z čoho žiť. Koncentrácia do miest, kde sa ešte pracovalo, umožňoval podnikateľom, aby platili len hladové mzdy.
Nespokojnosť a čoraz väčšie protesty najchudobnejších vrstiev vytvorili prostredie pre príchod nových režimov, dnes označovaných ako totalitné. Na svet prišli takmer odrazu dve hlavné totalitné spoločnosti - marxistický socializmus ruský a národný socializmus nemecký. Je dobre vedieť, v čom sa obidve tieto totality zhodovali a v čom sa odlišovali. Marxistický socializmus vychádzal z niektorých chybných predpokladov a nakoniec pred koncom 20. storočia zanikol. Nemecký národný socializmus zanikol s prehratou 2. svetovou vojnou.
Ako to fungovalo v marxistickom socializme je u nás všeobecne známe. Je preto veľmi zaujímavé a poučné poznať aj, ako to fungovalo v tom nemeckom národnom socializme (NS), ktorý deklaroval: „Ziskové hospodárstvo jednotlivca sa nahrádza celospoločensky úžitkovým hospodárstvom"
Nemecký národne - socialistický recept na nezamestnanosť
K problematike vyšiel v ČR na webe „Náš směr" (prezentuje témy česko-nemeckých vzťahov v kontraverznom podaní k českému mainstreamu) článok autora Emanuela Vajtauera „Nová sociální základna" http://nassmer.blogspot.sk/2013/09/nova-socialni-zakladna.html , ktorý je tu použitý ako zdroj.
Keď prišiel národne - socialistický režim v Nemecku k moci, bolo zaregistrované 6 miliónov nezamestnaných v krajine. Znamenalo to s rodinami nejakých 25 miliónov postihnutých.
Jednotlivé položky vtedajšieho národno - socialistického receptu na nezamestnanosť sú v citovanom zdroji uvádzané nasledovne
rozbili sa versailleské putá znemožňujúce zbrojenie
bolo potrebné robiť nerentabilné práce a bez ohledu na súkromný majetok sa začali vykupovať pozemky na dialnice, búrať zastarané časti miest a nahrádzať modernými
zatvorili sa hranice pred dovozom tovaru, ktorý sa mohol rovnako dobre vyrábať doma
otvorili sa domáce zdroje surovín a započalo sa s výrobou náhražiek.
v boji proti nezamestnanosti sa v Nemecku nezastavili ani pred fetišom strojovej civilizácie. Pri verejných prácach bolo ustanovené, že sa nesmú používať stroje tam, kde ich nahradí ľudská práca.
A keď sa ukázalo, že všetky tieto opatrenia, podnikané v réžii a na účet štátu, nepostačujú, totalitný štát využil svoje právomoci aj pre ďalšie direktívne opatrenia
roľníkovi sa nadiktovalo, že musí mať určitý počet čeľade na určitú veľkosť pozemkov
závodu o určitej výrobnej kapacite sa predpísal určitý počet robotníkov
zakázalo se zatvárať obchody, keď už prestali byť rentabilné a nariadilo sa, aby žili z úspor
prikázalo sa úradníkom a zamestnancom s vyšším platom, že musia mať v domácnostiach slúžky, prípadne si kúpiť auto a držať si šoféra
vydaté ženy boli prepúšťané z práce a na ich miesto daní zakladatelia domácností
Takto nesčetnou spoustou ustanovení, vyplývajících z praxe a jen z jediného principu - odstranit nezaměstnanost stůj co stůj - se podařilo v poměrně krátké době národním socialistům splnit úkol tak brilantně, že svět dodnes nedovede pochopit, jak to bylo možné. Když později nový výměnný obchod s cizinou a poté válka způsobily naopak velký nedostatek pracovních sil, dovedl národní socialismus zase mnohé ze svých ustanovení odbourat. Tak se nyní při všech veřejných pracích používá opět veškerých vymožeností techniky, aby se nahradil nedostatek pracovních sil, vdané ženy mohou opět vstupovat do zaměstnání atd.
A ukázal se také jeho (nár. - soc.) hlavní rys: pružnost ve výběru prostředků.
Žádná teoretická strnulost jako v Rusku, ani žádné ohledy na fetiše svobody jako na Západě.Je právě vlastností národního socialismu, že nemá žádné dogmatické strnulosti. Jeho zásadou je: prospěch národa před prospěchem jednotlivce. Metody, jimiž se docílí prospěchu národa, se mění podle okolností. Minulé předpisy nesmí stát novým potřebám v cestě. Proto národní socialismus spíše než zákoník zná zákonodárce a před teorií dává přednost praxi.
Podnikateľ v národnom socializme
Na rozdiel od marxistického socializmu, nemecký NS nešiel cestou znárodňovania a likvidácie podnikateľov. Namiesto toho z titulu svojich totalitných právomocí nútil podnikateľa k službe v prospech spoločnosti. Podnikatele chápe národní socialismus nikoli jako chlebodárce a všemocného kapitalistu, nýbrž jako člověka, kterému byla svěřena osudem část výrobních prostředků, patřících národu. Podnikatel se stává vůdcem a jeho dělníci jsou nikoli osazenstvem, nýbrž vůdcovou družinou ( Gefolgschaft). Práce v podniku je jakási bitva ve prospěch národa. Proto také první zákon řádu národní práce říká, že „v podniku pracují společně podnikatel jako vůdce podniku, úředníci a dělníci jako družina ku podpoře účelu podniku a k obecnému užitku národa a státu". Ne tedy jako za liberalismu: pro vlastní zisk, nýbrž k obecnému užitku národa a státu.
Sociálne vymoženosti
Dobre vedieť, že v nemeckom národnom socializme mali zamestnanci takmer rovnaké sociálne vymoženosti, aké garantoval náš marxistický socializmus. Stát ... dohlíží, aby podnik zajistil především slušnou mzdovou a pracovní úroveň svým zaměstnancům (zákon o minimálních platech, o nemocenském a penzijním pojištění, o pracovní době a dovolených, o úrazovém pojištění), dbá se na hygienu podniku, vyvolal hnutí pro zkrášlení pracovního prostředí, jakož i hnutí pro účelné a příjemné využití pracovních prázdnin ( Kraft durch Freude ). Závod se takto stává majetkem nikoliv jedince, nýbrž existenčním zdrojem určitého okruhu příslušníků národa.
Mladým domácnostiam boli poskytované pôžičky na vybavenie domácnosti, bolo im umožnené zakúpiť si nehnuteľnosť na bývanie pri výhodných splátkach, boli poskytované podpory na deti, atď.
V časoch pred WWII boli vraj platy v Nemecku až 3 x väčšie ako v ČSR, kde zasa v čase počiatkov oživenia po kríze 1933 pretrvávala v Sudetoch až 3x vyššia nezamestnanosť, ako vo vnútrozemí. To muselo silno vplývať na postoje tamojších Nemcov.
Nečudo, že Nemci vtedy tak milovali svojho führera na čele národne - socialistického zriadenia, ktorému pripisovali hlavné zásluhy o likvidáciu nezamestanosti a rozvoj prosperity nemeckej ekonomiky.
Je otázne, čo z týchto receptov by sa dalo aplikovať v dnešnom globalizovanom svete pri obrovskom rozsahu nezamestnanosti, keď sa síce občas prijímajú opatrenia, no s minimálnym efektom. Hlavným zdrojom rastu nezamestnanosti je technologický pokrok, roboty vytláčajú potrebu ľudskej práce už nielen manuálnej.
Opísaný recept na nezamestnanosť bolo možné v takom rozsahu realizovať v totalitnom zriadení s jeho právomocami zasahovať do ekonomiky spoločnosti.
Receptom dnes určite nie výroba zbraní pre budúcu vojnu.
DISCLAIMER / Aby nebol nesprávne pochopený postoj autora článku
Tak, ako v antickom Grécku boli výdobytky demokracie irrelevantné pre vtedajších otrokov, výdobytky nemeckého národného socializmu boli len pre príslučníkov Herrenvolku / Vodcovská rasa. Novodobých otrokov, medzi ktorých mali patriť Slovania, čakal osud názorne demonštrovaný tým, čoho sa Nemci dopúšťali predovšetkým na Rusoch v dočasne dobytých častiach ZSSR.
Autor článku, sám podľa pôvodu v terminológii nemeckého nacizmu slovanský "Untermensch", je síce úprimným obdivovateľom schopností nemeckého národa, no jeho pôvod apriori vylučuje akékoľvek sympatie k nacizmu.
Zdroj: uvedený v článku
