Debata na TA 3
Hostia:
1. Daniel Horňák, reportér TA3.
2. Ján Jurišta, bývalý veľvyslanec v Argentíne a František Škvrnda, Fakulta medzinárodných vzťahov EU.
Pojem „veriaci socialista" prekvapuje hlavne ako kontrast pre nezmieriteľný antagonizmus medzi vládnucou ideológiou (ktoré bola taktiež svojim spôsobom náboženstvom) a kresťanským náboženstvom v socializme sovietskeho typu - obidve ideológie boli zamerané na formovanie vedomia spoločnosti a neznášanlivosť preto bola prejavom „konkurenčného boja" o ten istý „marketingový segment".
Čo bolo prezentované v debate na TA3:
Latinská Amerika (LA) je podľa účastníkov debaty v dnešnom svete najlepšou bázou kresťanstva (pozn. autora článku: dnešný svet je podľa Huntingtona „stretom civilizácií", najmä kresťanskej a muslimskej. LA civilizácia je však oproti euroatlantickej zasa v niektorých ohľadoch špecifická).
Chávez mal etnicky indiánskych, černošských a belošských predkov.
Rodičia chceli aby sa stal mníchom. Bol hlboko veriacim človekom.
Diktátorom nebol, mal autoritárske črty, isté percento populizmu, takýto prístup mal však v danej situácii niekedy opodstatnenie.
Vzťahy s USA sa zlepšili, keď prezidenta Busha nahradil Obama.
V iných krajinách nedosiahnuteľným špecifikom Venezuely sú obrovské zásoby ropy, plynu a surovín.
Chávez mal podobné črty a osud ako Fidel Castro a ich názory boli podobné.
V Latinskej Amerike je možné pozorovať veľmi zaujímavý jav - viera a socializmus môžu byť kompatibilné
"Kto zrádza chudobných, zrádza Krista"
„Láska k blížnemu, sociálna solidarita - to isté"
„Kristus bol prvý revolucionár s posolstvom o sociálne solidárnej spoločnosti".
Na stretnutí s reprezentantmi cirkvi bol Chávez schopný fundovane vysvetliť, že nie sú prekážky pre znášanlivosť kresťanstva a socializmu.
Hlavné výsledky Cháveza, ktoré dosiahol, uvedené v debate na TA3:
- alternatíva k neoliberalizmu, hlavným kritériom má byť, ako sa majú obyčajní ľudia
- odmietnutie colnej únie LA s USA, ktoré by znamenalo potláčanie domácej ekonomiky (subvencovaná výroba potravín v USA ...)
- presmerovanie exportu ropy z výlučne USA na krajiny LA, s dobrými cenami a platobnými podmienkami
- Latinskoamerická „rada vzájomnej hospodárskej pomoci"
- pred nástupom Cháveza bola Venezuela „zadným dvorom" USA ako zdroj lacných surovín a odbytišťom pre ich výrobky, to sa zásadným spôsobom zmenilo
- veľmi významné úspechy na poli vzdelávania a zdravotnej starostlivosti
- rast HDP ročne 5%, nezamestnanosť 6%
- subvencia potravín až do 30 %, pre deti v škole strava zadarmo
- stavba veľkého množstva bytov
- Čína tu postavila 200 hypermoderných podnikov
- pozemková reforma: nevyužívaná pôda nad 500 ha rozdelená potenciálnym farmárom, pritom pozemky boli vykúpené za trhové ceny
- dobrovoľné spájanie sa farmárov do družstiev
(táto relácia na TA3 má mať pokračovanie, kde bude daný priestor i účastníkom s viac kritickými názormi)
Zdroj: http://www.ta3.com/clanok/1015924/v4-merkelova-a-hollande-hugo-chavez-veriaci-socialista.html
Hodnotenie na webe Socialistická solidarita
Tu sa pri hodnotení Chávezovho odkazu pýtajú: „Na ceste k socializmu 21. storočia?"
Na radikální levici bývá bolívárská revoluce často spojována se snahou vytvořit „socialismus 21. století".
Sociální stát či socialismus?
V první řadě během let vlády Huga Cháveze došlo k částečné redistribuci bohatství a příjmů z ropného průmyslu. Tato redistribuce zaručila financování celé řady „sociálních programů", jejichž výsledkem bylo snížení počtu osob žijících v chudobě ze 49 % v roce 1998, kdy se Chávez ujal vlády, na 26,5 % z konce roku 2011. Ještě výraznější je pokles osob žijících v extrémní chudobě ....
Stačí tyto jednoznačné úspěchy na poli sociálního zabezpečení, dostupnosti vzdělání a zdravotnictví k tomu, aby se dalo mluvit o „socialismu 21. století", nebo se jedná spíše o určitou paternalistickou formu sociálního a pečovatelského státu?
De facto již zmíněné úspěchy mohou být jen určitými druhotnými výrazy socialistické politiky, u níž je středobodem politické akce strukturální přeměna hospodářství. A právě na tomto poli se úspěchy Chávezovy vlády velice zužují.
Ďalej sú v článku konkrétne uvádzané nejednoznačné výsledky z odkazu Cháveza.
Jedným z hlavných cieľov kľúčových cieľov hospodárskej politiky bolo zníženie závislosti venezuelského hospodárstva na ropnom priemysle. Prioritou bolo zníženie závislosti na dovoze potravín. Na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti tak bolívarský štát vynaložil nemalé prostriedky a začal podporovať vznik poľnohospodárskych súkromných, štátnych i družstevných podnikov. Doteraz však bez veľkých úspechov.
Séria vyvlastnenia súkromných podnikov v niektorých kľúčových odvetviach ako sú ropný priemysel, výroba elektriny či oceli - nenaplnil sa prísľub vysokého stupňa zamestnaneckej samosprávy so zdôvodnením, že sa jedná o „strategické odvetvia". Podniky sú tak fakticky riadené z ministerstiev, čo prináša podobné nešváry, ako sú známe v pomeroch EÚ.
Taktiež sa nepodarilo zmeniť štruktúru ekonomických subjektov v hospodárstve. Od roku 1998 do sa podiel súkromného sektora na HDP zvýšil o cca 3 %, zatiaľ čo podiel štátneho sektora o rovnaké percento poklesol. Najhorším výsledkom však je, že podiel družstevného a samosprávneho sektora zostal absolútne marginálny: len asi 2 % HDP.
A tu možno nájsť jeden z kritických prístupov kľúčov k hodnoteniu politiky Cháveza. Socialistická politika by sa mala snažiť o aspoň čiastočné plánovanie hospodárstva a o to, aby sa v spoločnosti demokraticky rozhodovalo o vytvorenej nadhodnote. Ani jedno sa doteraz nepodarilo. Dôležitým mínusom je nezoštátnenie bankového sektora.
Koncentrácia moci v rukách prezidenta:
Stratégia osobnosti ako zjednocujúceho faktora má svoje oprávnenie v prechodnom období, kedy nové hnutie kryštalizuje a mobilizuje svoje zdroje. V dlhodobej perspektíve má však nedostatky. Úmrtie lídra môže rýchlo viesť k rozpadu hnutia.
Koncentrácia moci v rukách byrokracie:
Už dnes vidno, že tzv. boliburžoázia, zložená z vysokých straníckych funkcionárov, manažérov štátnych podnikov a najvyšších štátnych byrokratov, má tendenciu potláčať aktivity zdola, nepodporovať nezávislé spolky a odbory a súčasne sa správať ku zverenému majetku a funkciám ako ku svojmu osobnému vlastníctvu.
Chávez prorokom nového socializmu?
Za toto obdobie Venezuela zaznamenala celý rad zlepšení v sociálnej oblasti a významné sú tiež úspechy v zahraničnej politike. Napriek tomu, spojovať však Cháveza so snahou vytvoriť socializmus 21. storočia je nadsadené a v mnohých ohľadoch chybné. Chávez bol skôr je len pokračovateľom tradície progresívnych vodcov, typických pre tieto časti sveta. Jeho hlavným cieľom bolo zaistiť relatívny blahobyt najchudobnejších vrstiev, obmedziť vplyv USA v regióne, posilniť vlastnú medzinárodnú prestíž a vytvoriť z Venezuely mocného regionálneho hráča. Jedná sa o ciele legitímne a v mnohých ohľadoch progresívne. Avšak bolo by chybou hľadať v dnešnej Venezuele a politike jej prezidenta zárodky, nebo dokonca naplnenie ídeí socializmu 21. storočia, ktorý by mal byť vzorom pre radikálnu ľavicu.
Zdroj: http://www.socsol.cz/2012/clanky/na-ceste-k-socialismu-21-stoleti
Sociálna solidarita musí mať na prerozdeľovanie zdroje.
Špecifikom Venezuely sú obrovské zásoby ropy, plynu a surovín.
Toto špecifikum je najmä v krajinách Európy na prírodné zdroje relatívne veľmi chudobnej, irrelevantné. V podmienkach Európy by sa potenciál pre zdroje na prerozdeľovanie (resp. zachovanie aspoň existujúceho prerozdeľovania - "európsky sociálny štát") musel hľadať inde, predovšetkým v návrate zo súčasnej krízy nazad k prosperite.
