Česká Streisandová - speváčka Ljuba Hermanová

Autor: Miroslav Nesrsta | 18.6.2016 o 16:14 | (upravené 18.6.2016 o 16:30) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  511x

Spolu s Hanou Vítovou hlavná speváčka Osvobozeného divadla s Voskovcom & Werichom a hudbou od Jaroslava Ježka. Ljuba Hermanová je považovaná za zakladatelku moderného českého šansónu. 

 

Jan Werich o nej povedal:
"Ljuba Hermanová, jak se tak na ni dívám a ji pozoruju, má takové kvality jako víno; ona je z velice dobré úrody, z velice dobré sklizně. A věkem v té lahvici – která je stále půvabná a která má stále docela pěkný tvar – ono to víno nabylo na kvalitě. Já mám takový dojem, že Ljuba Hermanová s přibývajícími léty nabyla ke svému talentu i potřebné zkušenosti a že se z ní stalo něco, čemu se říká po celém světě – a znamená to velkou chválu – čemu se říká profík. Profesionál."

Narodila sa Anne a Jánovi Hugovi Herrmanovým. Otec s neukončeným vysokoškolským vzdelaním bol úradníkom u železnice vo Všetatoch. Matka bola absolventkou rodinnej školy v Jablonci a bola ochotníckou herečkou. V roku 1924 sa rodina presťahovala do Prahy a Ljuba Hermanová študovala na klasickom gymnáziu na Vinohradoch, z ktorého prestúpila na reálne gymnázium Minerva. Študovala francúzštinu, bola zapísaná tiež do hodín klavíra a s divadlom začala v detských predstaveniach v Hudobnom divadle v Nuslích.

Štúdiá na pražskom konzervatóriu nedokončila, už jako sedemnásťročná začala vystupovať v smíchovskej Aréne, odtiaľ prešla do Švandovho divadla. Začínala ako operetná subreta v Národnom divadle v Bratislave, neskoršie spievala v Prahe ve Varieté v Karlíne, ďalej v Theater an der Wien vo Viedni a v divadle v Stýblovej pasáži v Prahe. Pohostinsky vystupovala v Brne i v zahraničí, napr. v Paríži. V 30-tych rokoch 20. storočia už bola veľmi populárna. V roku 1934 se stala hlavnou ženskou speváckou hviezdou Osvobozeného divadla. Už predtým sa však v r. 1932 objavila vo filme V+W Peníze nebo život. V žiadnom angažmá nevydržela dlho, až do začátku druhej svetovej vojny vystupovala s hereckou spoločnosťou Oldřicha Nového.
 

"SND bolo mojím prvým skutočným a dlhodobým pôsobiskom. Na koho dodnes spomínam? Trebárs na Krištofa Veselého. Ježišmaria, to bol fešák! A spieval takmer ako boh. No a zažila som tu i niečo, čo sa hneď tak každej herečke nepodarí. Publikum po premiére jednej operety vypriahlo z kočiara koníčky a keď som sa doň usadila, samo ma ťahalo, spolu s partiou študentov, pod viechu. A predstavte si, že medzi študentmi, s ktorými som potom nejednu čašu vypila, boli traja, o ktorých som neskôr veľa počula. Prvý z nich bol istý Laco Novomeský, druhý Vlado Clementis a tretí Gustáv Husák. Mnohú čašu som vtedy za týchto študentov, ktorí mali akurát na jedno-dve deci, zacvakala. A veríte, že ma ten Husák ako prezident nikdy na Hrad nepozval, aby mi ten pohárik odplatil?"

Počas druhej svetovej vojny v období Protektorátu, pretože bola polovičná židovka (zo strany otca), nesmela verejne vystupovať.

Po vojne v r. 1947 začala hrať v Karlínskom hudobnom divadle, kde vtedy pôsobil i Oldřich Nový, Jan Werich a Vlasta Burian. V roce 1958 však z divadla opäť odišla a začala jazdiť po celej republike s estrádnym hudebným programom spoločně so spevákom Rudolfom Cortésom. Šťastnou náhodou se však potom dostala do Divadla Na zábradlí, kde si zahrala niekoľko zaujímavých divadeľných rolí. V tom čase sa začína programovo venovať šansónu, tu spolupracovala s vynikajúcimi textármi, ako bol Pavel Kopta, Ivan Vyskočil či Jiří Suchý. Další mimoriadne úspěšný recitál v Divadle na zábradlí pro Ljubu Hermanovou napísal Jaroslav Dietl s názvem "Kdo jste, Ljubo Hermanová ?". V tom čase tiež začína vystupovať i v kabaretu Večerní Brno.
Potom nasledovalo zahraničné angažmá v Spolkovej republike Německo v kabaretu Renitenztheater. Ďalšiu zahraničnú ponuku na angažmá v parížskej Olympii už odmietla. V závere svojho života vystupovala s šansoniérom Igorom Šebom. V celom kontexte českej populárnej hudby je práve Ljuba Hermanová považovaná za zakladatelku moderného českého šansonu. 
Bola štyrikráť vydatá.

Čo vedie k porovnávaniu s americkou top hviezdou Barbrou Streisandovou, okrem židovských predkov u obidvoch, keď nás oslní talent Ljuby Hermanovej ?

Je to úžasná charizma, vitalita a prekrásny mocný hlas. 

Keď sa v r. 1932 objavila vo filme V+W Peníze nebo život, spoločne s Hanou Vítovou excelovala v piesni Život je jen náhoda. Táto pieseň patrí k najznámejším z tvorby Jaroslava Ježka s textom od V+W. Kupodivu, jej interpretácia od L. Hermanovej z povojnového obdobia je ešte krajšia, ako tá pôvodná z r. 1932. Spieva to zakladateľka moderného českého šansónu, vyzretá a dokonalá tak, ako o nej hovorí Jan Werich v úvode. Vždy tiež šokovala svojou vynikajúcou fyzickou kondíciou i vo vysokom veku.
Veľa najznámejších speváčok malo v svojom repertoári "Život je jen náhoda", na čele s Helenou Vondráčkovou. absolutǒrium si však zaslúži Ljuba Hermanová. Ako jediná sprieva okrem refrénu aj verziu, ktorej melódia a text sú najmenej tak úžasné, ako refrén.

Zatvorím oči a počúvam túto nahrávku, zažívam pritom pocit blaženosti. Život je jen náhoda s Ljubou Hermanovou a nikdy ináč !


Na webe je pieseň vyvesená na adrese https://www.youtube.com/watch?v=pQ7oNQN-nSI

 

Zdroj:

Wikipedia
http://www.sme.sk/c/2110927/nezabudnutelnej-ceskej-herecke-ljube-hermanovej-1913-96-sa-bratislavske-publikum-zapriahalo-do-kocia.html#ixzz4BuFvhKzO  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?