Báječný svet Linuxu na počítači

Autor: Miroslav Nesrsta | 12.7.2015 o 16:47 | (upravené 12.7.2015 o 19:26) Karma článku: 5,49 | Prečítané:  1607x

Milý môj starý notebook s málo výkonným procesorom Intel Celeron a s podozrením na vadný harddisk, ďakujem ti za (neúmyselné) uvedenie do sveta Linuxu, aplikovaného  na počítači.

Od času vydania článku "Linux - notebook s vadným HDD žije", po asi 2 týždňoch laborovania s Linuxom je na svete 15 rokov starý notebook triedy Fujitsu AMILO poskytujúci vlastnosti a služby v rozsahu presahujúcom očakávania a to všetko so "zadarmo" Linux softvérom.
Pravda, táto technológia pristane skôr indivíduu so sklonom k osvojeniu si aspoň základov programovania a agličtinárovi. Počas laborovania bolo potrebné preštudovať desiatky a desiatky príspevkov na webe a to prevážne na zahraničných debatných fórach.

Filozofia Linuxu

Je potrebné rozlišovať medzi tzv. Free Software (S/W) a tzv.  freeware (software zadarmo). Free S/W môže byť zadarmo často to tak i je, ale nie je to tu požadované. Free S/W nie je opakom komerčného S/W, Free S/W môže byť aj komerčný.

Cieľom licencie Free S/W  (GPL) je ochrana záujmov užívateľa. Zabezpečuje mu právo na slobodné využívanie tohto S/W, že môže predmetné S/W dielo bez obmedzenia šíriť (i predávať), modifikovať a tiež, že k tomuto budú slobodne dostupné zdrojové kódy.

Na Free S/W je zaujímavá nasledovná skutočnosť: nie je centrálne riadený, funguje na princípu konkurencie. Ale nie na trhu, ktorý preň nie je zaujímavý a to predstavuje rébus pre mnohých, ktorí nedokážu pochopiť, ako teda môže fungovať.
Free S/W má svoj vlastný trh - priazeň užívateľov je jeho jediné meradlo úspechu a hodnoty. Free S/W bazíruje na zdieľaní myšlienok a práce, v podstate bez nárokov na odmenu. Zavádza tak vlastne nejakú kombináciu kapitalizmu a komunizmu.

Linux je operačný systém (OS), ktorý je postavený na jadre (kernel) operačného systému. Jadro je akýsi mozog OS, podobne ako je procesor mozgom počítača. OS  je tiež rozhranie mezi hardware (H/W) a S/W, riadi systémové zdroje a prideľuje ich procesom / programom, poskytuje mnohé služby (prácu so súbormi, sieťou) ostatným programom, zabezpečuje a kontroluje prístupové práva ... .
Linux je inakší operačný systém a vyznáva inú filozofiu ako  Windows. Ponáša sa na operačné systémy (OS) UNIX.

Distribúcia Linuxu: jeho programy pre PC sú dodávané vo forme tzv. distribúcie. Napríklad s názvom ako Ubuntu a jeho vetvy, Debian, Fedora, Slax. Ak si vyberiete dobrú distribúciu, po inštalácii je systém dokončený a môžete prejsť na konfiguráciu systému. Naopak, pri  Windowse je potrebné po zavedení OS  inštalovať kopu ďalšieho  software (S/W) - kancelársky balík, grafický editor, správcu súborov (commander) ... , ovládače pre niektoré komponenty hardware (H/W).
Nad jadrom je operačný systém (OS). To je S/W výbava ktorá poskytuje služby užívateľským aplikáciám a ktorá umožňuje počítač konfigurovať a ovládať. Základné užívateľské rozhranie Linuxu je konzola a v nej príkazový riadok. Konzolu (teda obrazovku v textovom režime) obsluhuje samotné jadro, príkazový řiadok je program, ktorý sa tiež označuje ako shell. Ak poznáte základné príkazy pre správu a konfiguráciu Linuxu, môžete na tejto úrovni Linux ovládať. Na tejto úrovni sa jednotlivé distribúcie od seba navzájom príliš neodlišujú. Ovládať kompletne Linux cez príkazový riadok je náročné na znalosti. Preto vznikol rad tzv. utilít, s textovým aj grafickým rozhraním, ktoré to uľahčujú. A tu sú už rozdiely medzi distribúciami zásadné.
Niektoré utility sú súčasťou programov a tie nájdete tiež v každej distribúcii. Iné utility, predovšetkým tie, ktoré slúžia ku konfigurácii samotného OS, boli ale vytvorené samotnými autormi distribúcií a tie inde než v danej distribúcii nie sú. Nie vždy musia byť nazvané až  tak, aby bolo poznať čo je utilita univerzálna a čo utilita špecifická jen pre nejakú distribúciu  Prečo každá distribúcia má v určitom rozsahu iné utility ?
Konfigurácia býva niekde uložená, vo Windows to bývajú registre, v Linuxu konfiguračné súbory. Program pri svojom spustení načíta konfiguračný súbor a podľa neho sa nastaví. To samé sa deje i keď sa spúšťa operačný systém. Spúšťanie operačného systému predstavuje spúšťanie jadra, jeho konfiguráciu a spúšťanie radu podporných aplikácií. Jadro samotné ale nemá žiaden konfiguračný súbor, konfiguruje sa len pomocou príkazov.

Nad operačným systémom bežia jednotlivé programy. U niektorých programov sa ťažko určuje či to je ešte súčasť OS alebo už nie. Za S/W bežiaci nad OS je možné považovať i niektoré systémové veci ako grafické rozhranie, ktoré je v Linuxe na rozdiel od Windows nepovinné a je tu navyše voľba rôznych desktopových prostredí a podobne. Sem prináležia aj aplikácie, teda rôzne textové a grafické editory, webové browsery, prehrávače videa a  podobne.

Základné linuxové aplikácie nájdete vo všetkých distribúciách. Ostatné si môžete stiahnuť z internetu. Pozor ! Kompatibilita aplikácií medzi rôznymi distribúciami je zlá a nekompatibilné spôsoby inštalácie aplikácií tento stav ešte zhoršujú.
Windows nemá rôzne distribúcie, ale verzie áno. Ani u nich nie je kompatibilita ideálna, ale Linux je v tom oveľa horší. Toto je asi najväčšie negatívum Linuxu.

Grafické rozhranie a príkazový riadok

GUI versus CLI -  teda grafické rozhranie versus príkazový riadok. Nejde ani tak o to, či sa nachádzate v grafickom alebo textovom režime, ale o spôsob ovládania počítača.
Keď spustíte Windows, nabehne vám grafické rozhranie, cez ktoré môžete počítač ovládať. Môžete si napr.  spustiť DOSové okno s príkazovým riadkom. V Linuxu je naopak, po jeho spustení sa  dostanete do konzoly s príkazovým riadkom, z ktorého si môžete okrem iného  spustiť grafické rozhranie. Z grafického prostredia sa potom môžete ľahko prepnúť do konzoly (a zasa nazad) alebo si tam môžete spustiť terminál s príkazovým riadkom v okne.

Prečo je to tak? Vo Windows je grafické rozhranie súčasťou jadra. Príkazový riadok je potom akási emulácia DOSu pre reverznú kompatibilitu, len jeden z programov.
Jadro Linuxu nemá s grafikou nič spoločné. Grafický subsystém s podporou rôznych grafických procesorov, akcelerácií, kešovaní a podobne je rozsiahla a zložitá záležitosť.  Kvalitné jadro sa vie chrániť proti chybám v aplikáciách, ale nie proti chybám v sebe samom. Preto je lepšie, keď v jadre je toho čo  najmenej, zvyšuje sa tým stabilita systému. Grafický subsystém preto v Linuxu zabezpečuje  X Window System, hardware v ňom má na starosti "obyčajná" aplikácia, X Server.

Pri štarte počítača jadro Linuxu grafickú kartu inicializuje v štandardnom textovom režime (to vedia všetky grafické karty, takže na to nie sú potrebné žiadne ovládače), ďalej sprístupní klávesnicu a spustí príkazový riadok. Potom už je OS pripravený pre službu.
V Linuxe je príkazový riadok plnohodnotné užívateľské rozhranie, pomocou ktorého je možné počítač dobre ovládať a tiež preň existuje veľa aplikácií, ktoré vedia pracovať i v textovom režime. Napr. správca súborov, textový editor, webový browser  a daľšie. Z príkazového riadku je možné Linux aj  konfigurovať. Prácu v tomto textovom režime označujeme ako prácu v konzoli.
 

Užívateľský pohľad na Linux

Úspešné zavŕšenie úsila si vyžadovalo dopátrať sa a rozlúštiť rébusy najmä v nasledovnom
 - rozoznávať inštalácie pre súčasné 64-bit PC (x86) a pre staré 32-bitové (i386)
 - rozoznávať inštalácie autonómne a sieťové s pokračovaním inštalácie sťahovaním dát cez internet
 - vyskúšať si a rozhodnúť sa pre vydanie (výber z Ubuntu, Debian, Fedora, Slax ... )
 - rozhodnúť sa pre variant desktopu (výber z Gnome, Xfce, KDE)
 - u väčšiny inštalácií naučiť sa doinštalovať Media Player a LibreOffice kancelársky balík  

Výsledok tejto námahy je mimoriadne cenný a preorientujem sa z Windows na Linux i keby len pre nasledovné prínosy

- žiadne nákupy alebo ilegálne používanie softvéru
- dokumentácia a podpora na fórach
- možnosť skúšobnej LIVE inštalácie na DVD
- odolnosť proti vírom, žiadne odporné vyskakujúce reklamy
- spoľahlivosť a stabilita, žiadne padanie a blúdenie programov
- rýchlosť práce, najmä štartu
- grafické rozhranie GUI ponášajúce sa na staré programy nad MS-DOS
- terminál pre Linux príkazy
- vývojové pracovisko pre Fedoru v Brne

Vyššiu spoľahlivosť dokazuje skutočnosť, že sa v telekomunikačných systémoch používa Windows len pre administratívne úlohy, riadiace procesory komutácie sú na Linuxe.

Pri práci na notebooku s Linuxom mám pri niektorých jeho funkciách pocity ako by som presadol zo starého auta na športový Morris Mini.

Notebook s Windows a druhý s Linuxom

 

 

zdroje:

Úvod do systému Linux http://usl.wraith.cz/usl.html

 

 

 

 

     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?