Stret civilizácií – povinné čítanie intelektuála

Autor: Miroslav Nesrsta | 12.3.2015 o 18:00 | (upravené 12.3.2015 o 20:20) Karma článku: 4,77 | Prečítané:  1412x

Samuel Phillips Huntington (Apríl 18, 1927 – December 24, 2008, USA) bol vplyvný konzervatívny politický vedec, ktorého práce pokryli množstvo s ub-oblastí politickej vedy. Vo vedeckej komunite si získal širší ohlas cez svoje dielo Clash of Civilization / Stret Civilizácií (1993, 1996) ktoré prináša tému nového svetového poriadku v čase po skončení obdoia „studenej vojny“. Pracoval v inštitútoch Harvard university a Columbia University. V istom čase bol riaditeľom Harvardského inštitútui pre strategické plánovanie. Za éry prezidenta Cartera pracoval v Bielom dome jako poradca pre bezpečnosť a plánovanie pri Národnej rade bezpečnostii. Je autorom niekoľkých kníh, zaoberajúcich sa medzinárodnou politikou: Political Order in Changing Societes (r. 1968), The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century (r. 1991 ) a veľa prednášok. Je zakladateľom časopisu Foreign Policy. V rokoch 1994 a 1995 viedol na Harvarde seminár o povahe sveta po studenej vojne.  

"Když před osmi lety harvardsky profesor Samuel Huntington prorokoval, že 21. století se stane dějištěm střetu, srážek a bojů mezi civilizacemi a že největší nebezpečí představuje konflikt mezi civilizaci západni a čínskoislámskou, vyvolala jeho dnes stále více připomínána teorie protichůdné, ba mnohdy ostré reakce ze strany jak odborné i laické veřejnosti tak z politických kruhů. Dosud diskuse neutichla, ovšem dnes Huntingtonovi dávají zapravdu i mnozí z jeho dřívějších odpůrců.

Kniha předního amerického politologa, která byla přeložena do všech světových jazyků, je pronikavou analýzou stavu světové politiky po skončení studené války, kdy hnacími silami již nejsou národní státy a ideologie, nýbrž civilizace vymezené náboženskými, právními a kulturními tradicemi. Globální politika bude formovaná především kulturními rozdíly a pokud propuknou války, budou se týkat celých civilizaci. Právě na rozhraní těchto kultur ve "zlomových liniích" se nacházejí možná ohniska konfliktu, jež mohou přerůst v mezicivilizační střety. Huntington varuje před rozšířením a vystupňováním těchto střetů a zevrubně analyzuje důvody, které k nim vedou: změny mocenské rovnováhy mezi Západem a někdejšími koloniálními oblastmi třetího světa, ekonomicky, vojensky i politický růst asijských civilizaci, kulturní obrat nezápadních společností k domácím tradicím, demografická exploze a konflikty vyvolané militantností islámu a vzestupem Číny.

"Svět po studené válce je světem sedmi nebo osmi hlavních civilizaci. Zájmy, nepřátelství a spojenectví mezi státy jsou určovany kulturní příbuznosti a rozdílnosti. Riziko, že konflikty přerostou ve větší válku, hrozí hlavně v případě střetu mezi skupinami a státy s různou civilizační příslušností. Západ, jenž se dlouho těšil dominantnímu postavení, ztrácí svou moc a ta se přesouvá k nezápadním společnostem. Globální politika nabyla multipolárního a multicivilizačního rázu. Univerzalistické nároky vedou Západ stále častěji do konfliktu s jinými civilizacemi, nejzávažnější je konflikt s islámem a Čínou."

Huntington pouze neanalyzuje a nepopisuje budoucí směr vývoje, nýbrž zároveň vyzývá k utváření budoucnosti. Na závěr své obecné analýzy geopolitické situace doporučuje Západu přehodnotit svou zahraniční politiku, prohloubit jednotu západní, tedy euroamerické civilizace, rozšířit součinnost s Ruskem, Japonskem a Indii, jakož i jihoamerickými státy, z nichž by se měly stát spolehliví spojenci, a učinit nezbytné kroky k omezení vojenské expanze státu muslimské a čínské civilizace.

Budoucnost Západu může být tedy zajištěna jen potud, pokud bude jednotný. Jeho přežití závisí na tom, zda obyvatelé Západu uznají, že jejich civilizace je jedinečná, nikoli univerzální, a sjednotí se za účelem její obnovy a obrany, čelíce výzvám nezápadních společnosti.

Střet civilizací je výjimečná kniha: odvážná, provokativní a podnětná. Plodná práce, která převratným způsobem posouvá naše chápání mezinárodního dění. "

Zbigniew Brzezinski
(Text prevzatý z obalu knihy)



V roku 1993, Huntington vyvolal veľkú diskusiu medzi teoretikmi medzinárodných vzťahov, článkom s názvom "Stret civilizácií?", často citovaným článkom publikovanom v časopise pre zahraničné veci. Jeho opis vývoja po skončení studenej vojny a geopolitika "nevyhnutnosť nestability" boli v kontraste s vplyvným dielom „Koniec dejín“ od Francisa Fukuyama.

Filozofia knihy predpokladá, že po skončení studenej vojny by sa mohlo najčastejšie a násilne dôjsť ku konliktom z dôvodov kultúrnej diverzity skôr než ideologických rozdielov. Zatiaľ čo počas studenej vojny dochádzalo ku konfliktom medzi kapitalistickým Západom a komunistickým blokom na východe, v budúcnosti bude s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzať ku stretu medzi hlavnými svetovými civilizáciami - sedem, a možno ôsem: (i) Západ, (ii) Latinská Amerika, (iii) Islam, (iv) Čína, (v) Hindistická, (vi) Pravoslavná (vii) Japonsko, a (viii) Afrika. Táto kultúrna organizácia konfrontuje súčasný svet s klasickou predstavou suverénnych štátov. Pre pochopenie súčasného a budúceho konfliktu, musí byť kultúrne rozpory chápané, a kultúra - skôr než štát - musí byť prijatá ako ťažisko vojny. Tak, západné národy stratia prevahu, ak sa im nepodarí rozpoznať nezmieriteľnú povahu kultúrneho napätia. Huntington argumentoval, že to po skončení studenej vojny posun v geopolitickej organizácii a štruktúre vyžaduje, aby Západ vnútorne posilniť seba kultúrne, opustením svojho ideálu demokratického univerzalizmu a jeho neustálych vojenských zásahov. Identifikácia západnej civilizácie ako západné kresťanstvo (katolícko-protestantskej) nebol Huntingtonov originálny nápad, bolo to skôr tradičné západné hľadisko a delenie v období pred studenou vojnou.

Kritici hodnotili Stret civilizácií ako teoretickú legalizáciu Američanmi vedenej západnej agresie proti Číne a svetovej islamskej a pravoslávnej kultúre. Iní kritici tvrdia, že Huntingtonova taxonómia je zjednodušujúca a svojvoľná, a neberie do úvahy vnútorné dynamiky a partizánske napätia vnútri civilizácií. Okrem toho, kritici tvrdia, že Huntington zanedbáva ideologickú mobilizáciu elít a nesplnených sociálno-ekonomických potrieb obyvateľstva ako skutočné kauzálne faktory, ktoré určujú konflikt, že ignoruje konflikty, ktoré nie dobre zapadajú do civilizačných zlomových línií určených ním, a obvinenia, že jeho nová paradigma nie je nič než realita myslenia, v ktorom "stavy" sa nahrádzajú slovami "civilizácie". Huntingtonov vplyv na americkú politiku bol prirovnávaný k tomu ako u britského historika AJ Toynbee s jeho kontroverznými náboženskými teóriami na začiatku dvadsiateho storočia.

New York Times v nekrológu na Samuela Huntingtona konštatuje, že jeho prístup získal viac prestíže po útokoch z 11. septembra.

Huntington napísal, že Ukrajina bude rozdelená na časti po kultúrnej línii medzi viac katolíckou západnou Ukrajinou a ortodoxnou východnou Ukrajinou.
Kým etatistický prístup upozorňuje na možnosť rusko-ukrajinskej vojny, civilizačný prístup to minimalizuje a namiesto toho poukazuje na možnosť rozdelenia Ukrajiny. Tu kultúrne faktory by viedli k predpovedi, že tento proces by mohol byť viac násilný než u Československa, ale ďaleko menej krvavý než u Juhoslávie.

 

O knihe:

Samuel P. Huntington STŘET CIVILIZACÍ
Boj kultur a proměna světového řádu

Z anglického originálu The Clash of Civilizations, vydaného roku 1997 nakladatelstvím Touchstone v New Yorku preložil Ladislav Nagy.  Tlačiareň Ekon, Jihlava, vydalo nakladateľstvo Rybka Publishers,  110 00 Praha 1, koncom leta 2001

Kniha by nemala chýbať v knižnici intelektuála študujúceho históriu, spolu s dieľami popredných svetových filozofov (Hegel, Kant, Freud ... )  a zakladateľov ekonomickej školy myslenia (Keynes, Hayek, Marx ...) a predstavuje tak "povinné" čítanie tejto entity s vyšším vzdelaním. Rovnako treba spoznať aj knihu Fykuyamu "Кoniec dejín a posledný človek" pri ktorej Huntingtonovo dielo dokazuje, že jej filozofia bola scestná a taký smer vývoja sa nepresadil.
Inteligencia človeka sa hodnotí aj podľa schopnosti predvídať vývoj v budúcnosti. V tomto smere si Huntington zaslúži absolutórium.

 

Odkazy:

Kniha vo formáte pdf  ulozto.sk/xEq8KP2/4-huntington-stret-civilizacii-pdf

Člálonok na rovnakú tému od Jany Drnovskej   http://drnovska.blog.sme.sk/c/218080/Samuel-Huntington-Stret-civilizacii.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?