Liptovské senníky - farmársky ECO zázrak

Autor: Miroslav Nesrsta | 21.12.2013 o 16:43 | (upravené 21.12.2013 o 21:39) Karma článku: 5,34 | Prečítané:  505x

Niekde som čítal, že Boce patria k najkrajším kútom Slovenska. Zaujmú nádherné partie prírody a takisto malebné dediny Malužiná, Nižná Boca, Vyšná Boca. Pozostatky senníkov vzrušujú fantáziu a v mysli sa pokúšate oživiť tieto miesta ľuďmi, ktorí tu vykonávali mimoriadne zaujímavý a súčasne ekologický spôsob farmárčenia.

Komplexné informácie o tunajšom regióne podáva web stránka Mikroregión Bocko-bacúšskej doliny (staršia verzia) , odkiaľ je nasledovná citácia.

Obec Nižná Boca sa rozprestiera po obidvoch brehoch potoka Bocanka. Obklopujú ju svahy blízkych vrchov Oleškovej, Špíglovô, Solisko, Fišiarka, Pálenica, Plešina, Črchle, Chopec či Rovná hoľa. Jej chotár sa rozprestiera v chránenej oblasti, v národnom parku Nízke Tatry.
Prvá zmienka o obci je z roku 1285. V tomto období bola dolina osídľovaná nemeckými prisťahovalcami zo Saska, ktorí sa venovali hlavne ťažbe zlata striebra, železa a medi. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne chovom dobytka a oviec. Zvláštnosťou ba až raritou je skutočnosť, že obyvatelia mali dobytok ustajnený a aj zazimovaný priamo na lúkách a nie pri svojich obydliach. Dodnes môžeme vidieť v celej doline roztrúsených okolo 50 týchto lúčnych maštalí. V obci sa zachoval veľký počet objektov v štýle originálnej architektúry.


O vývoji spôsobu života v lokalitách Vyšná a Nižná Boca v období posledných asi 50 rokov pojednáva článok Jána Botíka v časopise Etnologické rozpravy 2/2005. Text tohto čánku je priložený TU.

Sú to už ... desaťročia, čo sa na Bociach prestali vypásať dovtedy neodmysliteľné čriedy kráv a kŕdle oviec. Odvtedy by sme už márne na tunajších lúkach hľadali nejakých koscov či hrabáčky, alebo chceli stretnúť ženy pri prenášaní objemných batohov sena, spod ktorých ich takmer nebolo vidno. Nadobro sa vytratili aj zababušené postavy, ktoré s kandličkami v ruke a s košom na chrbte každodenne odchádzali do lúčnych maštalí nachovať a podojiť po celú zimu tam ustajňované kravy.

(Správny a ľubozvučný názov je „lúčna maštaľ", v ďalšom texte však bude používaný zaužívaný názov „senník").

Pohľad na senník / lúčnu maštaľ, postupne na stavbu, prízemie, poschodie a zdroj vody ukazujú obrázky na konci tohto článku.
Senník bol zvyčajne široký 5 m a  potreboval 1 meter dĺžky na každú ustajnenú kravu, typický senník mal kapacitu 7 kráv a teda dĺžku 7 m. Po celej dĺžke prízemia bol na jednej strane žľab na sypanie krmiva. Poschodie slúžilo ako úložisko sena nahotoveného cez leto a spotrebúvaného v zime. Miesto pre senník muselo byť vyberané pri zdroji vody / studničke. Samozrejme, majiteľ senníka musel vlastniť aj priľahlú výmeru lúky s dostatkom trávy adekvátnom pre počet obhospodarovaných kráv. Udržiavanie lúky si vyžadovalo odstrániť kamene, ktoré bránili kosám v ich riadnej funkcii, hranice pozemku sú preto lemované hrádzami z vyzbieraného kameňa (obľúbené miesto pre vretenice).

Hospodárenie pri senníku úžasne konvenuje s predstavami o ekologickom hospodárení v budúcej ére „konca éry fosílnych palív". Nezmyselné prevážanie potravín krížom krážom cez celú zemeguľu devastujúce cennú ropu na dopravu, ale aj chladenie a plasty obalov bude musieť skončiť, potraviny bude potrebné zasa pestovať čo najbližšie k lokálnej spotrebe.

Ručné obrábanie lúk malo aj dopad na príťažlivosť lokality pre turistov. Súčasné neobrábané lúky vyzerajú nevábne, zarastené poľahnutou trávou a burinou, plné bodliakov. Rakúšania sú si tohto vedomí a dotujú vraj majiteľov lúk príspevkom na každý hektár za podmienky pravidelného kosenia a udržiavania lúky, ukazujúci na jej starostlivého vlastníka a hospodára. V našich podmienkach by mohla byť táto činnosť, po dohode s majiteľom, možno aj pod patronátom nejakého regionálneho spolku.

Vízia podnikateľského zámeru:

V blízkosti niektorej reštaurácie / koliby vzkriesiť jednu fungujúcu lúčnu maštaľ a prevádzkovať to presne podľa vzoru z minulosti. Plus event. požičovňa bicyklov, lyží ...

 

Lokálna ekonomika:

Citácia z webu „Lokální ekonomika"  [TU ]

Trend, který se dostává do povědomí veřejnosti jako „lokální ekonomika" není ve skutečnosti žádný převratný objev. V zásadě se jedná o to, že se nám nabízí řešení aktuálních společenských problémů za pomoci polozapomenutých zkušeností. Ještě před sto lety fungovaly evropské regiony zcela přirozeně jako lokální ekonomiky, aniž by někdo nad pojmem „lokální ekonomika" vůbec přemýšlel. Protože hledáme řešení, jak se vypořádat s ekonomickou krizí a globalizací, ohlížíme se do doby, kdy lidé žili a prosperovali díky moudrému obhospodařování přirozených místních zdrojů (dnes hovoříme o trvale udržitelném rozvoji). Začíná nám docházet, že to byla dobrá cesta, ze které jsme odbočili špatným směrem.

Zaujímavý článok na túto tému je tiež  v článku "Podpora lokální ekonomiky: historie, východiska, praxe" [TU ]

 

 

luma_over.jpg luma_luka.jpg
luma_dole.jpg luma_hore.jpg
luma_voda.jpg

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?