Energie: sú aj optimistické predpovede vývoja

Autor: Miroslav Nesrsta | 26.5.2013 o 17:24 | (upravené 26.5.2013 o 22:27) Karma článku: 4,19 | Prečítané:  1101x

V prúde pesimistických až „infarktogenných" správ v oblasti perspektív nezamestnanosti, dlhov, eura ..., poteší prečítať si aj optimistické názory, že predpovede „konca éry fosílnych palív" by sa nemuseli naplniť.

Ako neskutočný komfort si budeme pripomínať vozenie sa na dnešných autách s benzínovo / naftovým pohonom v budúcnosti, ak by nedostatok ropy a plynu spôsobil hromadný prechod na používanie elektromobilov. Predstavu o radostiach, ktoré prináša využívanie batérií dávajú naše dnešné problémy s batériami v mobiloch alebo notebookoch.  Počet cyklov vybitia / nabitia je obmedzený vraj asi na 2000, potom  už je kapacita batérie celkom nepostačujúca, je potrebná výmena za novú. Z vlastnej skúsenosti z používania notebooku, zakúpeného pred asi 2 rokmi, aj pri poctivej snahe dodržiavania režimu cyklovania podľa návodu výrobcu, dnes už výdrž batérie  notebooku poklesla z pôvodných asi 5 hodín na menej ako hodinu. Taktiež „superrýchle" dobíjanie batérie elektromobilu v trvaní asi 1 hodina bude rádovo iná hodnota ako 5 minút, potrebných na dnešné tankovanie benzínu / nafty.

Nádej na pokračovanie éry ropy a plynu je  v súčasnosti posilňovaná sériou článkov akým je napr. „Tichý pohřeb pohádky o ropném zlomu" TU http://www.osel.cz/index.php?clanek=6903 diskutujúci najmä dilemu fosílneho - biogénneho / abiogénneho pôvodu ropy.  Článok čerpá z materiálov amerického analytika F. Williama Engdahla.

Odkud skutečně pochází ropa ?
... Kdyby ale ropa vznikala tak jak se soudilo - v těžko vysvětlitelném procesu přeměny z mrtvého biologického materiálu (rostlin a živočichů), jak potom vysvětlit velká ložiska v hloubkách přes 10000 metrů, daleko pod těmi nejhlouběji uloženými fosilními vrstvami? Podle stále živé hypotézy jsou organické zbytky života hluboko v podzemí přeměňována působením vysokých teplot a tlaků v ropu. Jenže při experimentech simulujících tamní teplotní a tlakové podmínky se nic takového prokázat nedaří. Naproti tomu jsou úspěšné experimenty, které ukazují, že uhlovodíky vznikají za tlakových a teplotních podmínek, které panují v zemské kůře v hloubce kolem 200 kilometrů. Tam se ale ani mrtví dinosauři nijak dostat nemohli. ...
... vědci, opakovaně demonstrovali abiotickou syntézu uhlovodíků za podmínek, odpovídajících těm, které panují ve velkých hloubkách. Jako většina revolučních hypotéz v dějinách vědy, byla i tato znevažována.  Už není, akumulace ropy a plynu je zřejmě součástí přirozených procesů „odplyňování Země", které svého času vytvářelo hydrosféru, atmosféru a biosféru. Do širšího povědomí se abiotická teorie ale dostává těžko, navzdory tomu, že  je pro nás do značné míry optimistická - znamená totiž, že ropa a zemní plyn mohou být teoreticky nalezitelné všude tam, kde  docházelo a nebo dochází, k významným tektonickým pohybům.... Množství zemního plynu uložené v metanových hydrátech,  kdyby se jich podařilo vytěžit jen desetinu procenta z celkově odhadovaného množství uloženého na dně moří v podobě tzv. „hořlavého ledu", pokrylo by to spotřebu plynu v příštích tisíciletích". ...
Existují i další argumenty svědčící ve prospěch abiotické teorie. Na „stárnoucích" ropných polí v Saudské Arábii stejně jako obrovského ropného pole Ghawar, které vykazují jen málo příznaků „stárnutí" - možná právě proto, že tamní ropná pole se stále probíhajícím procesem probíhajícím ve velkých hloubkách stále doplňují. ...
Poznání procesů při nichž  vznikají uhlovodíky, patří  k těm strategicky nejdůležitějším a zaslouží si mnohem větší pozornost, než jaká jim je věnována.

Predstava, že nafta je biogénneho pôvodu, je podporovaná klasickým názorom o zostave žeravého zemského jadra zo železa nemeniaceho sa v čase, teóriou o tzv. doskovej tektonike; to  znamenalo, že zloženie zemského jadra pozostáva z látok, ktoré nemôžu obsahovať "organické" zlúčeniny. Ak však pristúpime na predstavu, že zem aj menila svoj objem (napr. zväčšovanie vzdialenosti Afriky od Ameriky ...), toto by asi nebolo možné s fixným jadrom. Ak teda zem svoj objem menila (migráciou komponentov jadra na horniny plášťa a naopak), jadro pozostáva aj z iných prvkov než zo železa a bolo by teda možné, aby toto jadro poskytovalo aj uhlovodíky. Pripustenie možnosti abiogénneho pôvodu ropy je potom základom optimizmu pre perspektívu dostatočnosti zásob ropy a plynu.

Optimistické predstavy vychádzajú aj z toho, že nám dochádza iba lacná ropa. Po kulminácii ťažby ropy, má byť ropy naďalej dostatok, ale za vyššiu cenu. Toto bude platiť, pokým sa  vyplatí ťažba, pomer hodnoty vyťaženej ropy k nákladom, vynaloženým na jej vyťaženie, bude ešte akceptovateľný. Pri súčasných technológiách ťažby sa náleziská vyčerpajú len asi na 33 %, zostávajúce dve tretiny zostanú v zemi; t.j. vo všetkých známych náleziskách doteraz  2/3 ropy čaká a nevyplatí sa ich zatiaľ exploatovať preto, že ropy je inde v ľahšie dostupných miestach ešte dostatok. Je tiež možné ropu ťažiť z živičných bridlíc a dechtových pieskov, ktorých zemská kôra obsahuje ešte oveľa viac, než ropy v tekutom stave. Pri rastúcej cene ropy, používanie nákladnejších spôsobov ťažby bude efektívne, s cieľom podstatne lepšieho využitia nálezísk.

Podobný proces reakcie na nedostatok je možný  prakticky u ktoréhokoľvek nerastu (uhlie ...) či zdroja. Princíp je stále rovnaký: rast spotreby vyvolá krízu, ta zvýši ceny. Vyššie ceny vyvolajú aktivizáciu ľudskej invencie, ktorá nájde  nové spôsoby a postupy pre vyriešenie problému, takže nakoniec stav môže byť lepší, než bol pred začiatkom krízy. Zásoby nerastú len vďaka objavom nových ložísk, ale aj vďaka objavom nových techník. Kedysi postačovalo navŕtanie a ropa vystrekovala. Dnes vieme ťažiť zvyškovú ropu zo starých ložísk, z bridlice, z ropného piesku, vieme ju vyrábať z uhlia, z plynu či z biologických komponentov. Do vzdialenejšej budúcnosti, patria možnosti ťažby z veľkých hĺbok či syntetizácia ropy geneticky upravenými baktériami. Podobné je to s ostatnými látkami. Prítok energie zo slnka dosahuje priemerne 173 000 terrawattov, dnešná celková spotreba energie je 16 terrawattov, menej ako 0,01 percenta tohto prítoku.
Príklad uhlia, ktoré nahradilo vyťažené drevo, aby neskôr samo prenechalo svoje miesto rope, veľmi dobre ilustruje schopnosti ľudstva pozitívne reagovať v nových podmienkach a riešiť krízovú situáciu.

Ďalšou podporou pre optimizmus je aj nahraditeľnosť ropy v rôznych oblastiach. Ropu a iné suroviny vlastne nepotrebujeme v primárnej podobe, potrebujeme služby, ktoré nám tieto poskytujú. Potrebujeme teplo, pohyb, ... . K tomuto všetkému využívame  nejaké suroviny, vyberáme tie momentálne najvhodnejšie. Pokiaľ sa tieto stanú menej dostupnými a drahšími, vymyslíme, ako získať rovnaký efekt pomocou náhrady. V celej histórii tomu tak bolo a nie je dôvod pre predpoklad, že to tak nebude aj v budúcnosti.

Ukazuje sa teda, že najlepšou garanciou pred realizáciou apokalyptických scenárov vývoja bol, je a naďalej bude ľudský um a invencia. Ľudská tvorivosť - a jej nositeľ, človek - je jediným skutočným a nevyčerpateľným zdrojom. A to je optimistické posolstvo.

 

Sú aj ďalšie, optimizmus povzbudzujúce správy o budúcnosti energetiky, ako napríklad

Energie budoucnosti - řasy nám možná vytrhnou trn z paty  http://www.osel.cz/index.php?clanek=1725

Wortexová elektráreň http://news.e-republika.cz/article1671-Vortexova-elektrarna-jako-alternativni-zdroj-energie

Šetrič palica SAWER http://sawer.meu.zoznam.sk/akotofunguje/

 

 


1. Tomáš Krček / F.William Engdahl. Tichý pohřeb pohádky o ropném zlomu [online]. Publikované 12.05.2013. [citované 26.05.2013]. Dostupné z <http://www.osel.cz/index.php?clanek=6903>

2. preklad z www.gagsources.com. Proč není nafta biologického původu? [online]. Publikované 27. 02. 2013. [citované 26.05.2013]. Dostupné z <http://geoterra.eu/cast-druha-rozpinani-zemekoule/proc-nebiologicky-vznik-nafty>

3. Luděk Bednář. Ropy je dostatek, nastává geopolitická revoluce [online]. Publikované 19.07.2012. [citované 26.05.2013]. Dostupné z <http://www.ceskapozice.cz/byznys/energetika/ropy-je-dostatek-nastava-geopoliticka-revoluce>

4. Vít Kučík. Kdy dojde ropa? Nikdy [online]. Publikované 03. 12. 2010. [citované 26.05.2013]. Dostupné z <http://www.reformy.cz/zpravy/kdy-dojde-ropa-nikdy>

5. Martin Vlachynský. Skeptici a tešitelia [online]. Publikované 14.05.2012. [citované 26.05.2013]. Dostupné z <http://www.iness.sk/stranka/7162-Skeptici-a-tesitelia-tyzden.html>

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?