Zámer je definovaný a opísaný v dokumente Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR.
Predmetom Doplnku č. 1 dokumentu „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest" je predlženie rýchlostnej cesty R1 o nový úsek Banská Bystrica - Slovenská Ľupča - Ružomberok. Úplný text dokumentu je možné nájsť napríklad na http://www.dialnice.info/viewtopic.php?p=93658.
Trasa je v projekte rozdelená na štyri úseky:
- 1. úsek - R1 Banská Bystrica - severný obchvat
- 2. úsek - R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča
- 3. úsek - R1 Slovenská Ľupča - Korytnica
- 4. úsek - R1 Korytnica - Ružomberok (pripojenie na diaľnicu D1)
Z tohto 3. úsek predstavuje absolútne najprínosnejšiu súčasť tohto zámeru.
Tento úsek v dĺžke cca 14,5 km sa po preklenutí rieky Hron dostáva na poľnohospodárske pozemky vpravo od št. cesty I/66, s ktorou prepojenie sa zabezpečí mimoúrovňovou križovatkou Slovenská Ľupča. Mostným objektom prekoná cestu I/66, druhý krát preklenie rieku Hron, trať ŽSR a št. cestu III. triedy a na terén vyústi na východných svahoch vyvýšeniny Kriváň. Pokračuje ďalším mostným objektom preklenujúcim Moštenickú dolinu spolu s Moštenickým potokom a cestou III. triedy do Moštenice. Na terén sa opäť dostáva na západných svahoch miestnej vyvýšeniny Brdo. Západnými svahmi Brda a Dúbravy pokračuje do sedla medzi vrcholmi Haklova a Prašnice, odkiaľ sa spúšťa do údolia tvoreného Prašnicou a vyvýšeninou Diel. V tomto úseku vstupuje do prvého z tunelov s pracovným názvom Diel s dĺžkou cca 1 800 m, pričom križuje rovnomennú vyvýšeninu. Z tunela vyúsťuje na východné svahy Hradišťa, ktorými pokračuje do sedla Važnickej doliny odkiaľ smeruje kolmo na hrebeň Nízkych Tatier, ktorý prekonáva druhým tunelom Kozí Chrbát s dĺžkou cca 2 950 m trasovaného pomedzi vrcholy Madliarky a Kozieho Chrbta. Vyúsťuje na severných svahoch Nízkych Tatier v Barborinej doline, ktorou pokračuje až do Korytnickej doliny s jestvujúcou cestou I/59, ktorú prekrižuje mostným objektom. Pre pripojenie na túto cestu je v mieste kríženia navrhnutá mimoúrovňová križovatka Korytnica.
Hlavné prínosy
realizácia tohto úseku by umožnila obídenie súčasného najkritickejšiho úseku prepojenia B Bystrice s Ružomberkom a to úseku Staré Hory - Korytnica. Tento úsek je najmä v zimnom období brzdou prevádzky a to najmä pre kamióny a najčastejšie ich vinou (skrížený kamión - blokáda).
podstatne lepšie prepojenie centra Slovenska so stredným a východným Slovenskom
lepší prístup pre investície do regiónov Oravy, Liptova a Tatier, ktoré sú na tom teraz horšie ako Košice a Prešov, kde je dobrý prístup z Viedne cez maďarskú diaľničnú sieť
zníženie naliehavosti realizácie južného tunelového obchvatu Žiliny, ktorý by potom bol snáď viac v záujme EÚ pre tranzit na východ, než pre vnútorné potreby SR
aj keby bol tento kritický úsek realizovaný len sám, dočasné pokračovanie využívania klasickej cesty z Korytnice do Ružomberka by už nepredstavovalo neuralgický uzol dopravy
V súčasnosti tento zámer akoby bol mimo pozornosti vlády, parlamentu i verejnosti.
Ako to, že tunely sú pre našu diaľničnú sieť takým problémom? Švajčiari si zrealizovali veľa desiatok km tunelov ešte pred druhou svetovou vojnou s využitím oveľa primitívnejšej technológie výstavby. Terén v Chorvátsku je takisto náročný a ich diaľničná sieť s množstvom mostov a tunelov je už realitou.
Chcelo by to snáď nejakú efektívnu (petičnú) iniciatívu iniciovanú vedením regionálnych úradov v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a v Poprade a solidaritu s regiónmi stredného Slovenska, možno aj zbierku na verejnoprospešný účel.
Prezentácia tohto úseku R1 na webe Inžinierskych stavieb [TU ].
Rozsiahla diskusia k téme R1: B. Bystrica - Ružomberok je na webe dialnice.info na adrese [TU ].
edícia článku: 08/2010